Obaly s postavami

  

  

Nedávno som dočítala 4. diel Selekcie, Následníčku. Neviem, či túto sériu poznáte alebo sú vám známe jej obálky –

-ale mňa motivovali k jednej myšlienke.

Konkrétne teda k tejto:

Podľa mňa je to úplne zlé dávať na obal knihy fotku postáv.

Nemám nijaký problém s kresbami, fotkami/obrázkami časti tela, s obrysmi, s postavami bez tváre.

  

Kresby nám ukazujú, ako by si ich predstavoval niekto iný, zároveň sa však snažia čo najpresnejšie odraziť, ako si ich predstavuje autor/ka podľa opisov, ktoré nám poskytla.

Časť tela je fajn, pretože pravdepodobne má nejaký súvis s obsahom, napríklad pri Prvom hrobe napravo vidíme, že postava je žena a ženská, sandále s lebkou a kosa tiež niečo naznačujú… Pri Cinder, ktorú môžete vidieť vyššie a jej matne mechanickej nohe je náznak tiež jasný. A pri Only Ever Yours to má tiež určitú váhu, pretože dievčatá sú v príbehu naozaj ako bábiky…

Pri obryse alebo postave s odvrátenou tvárou či bez tváre si kniha zachováva istý druh mystiky, stále nám niečo naznačuje, no nevnucuje nám nič.

Pričom….

  

… ak tam máte tvár, tak buď máte pocit, že vydavateľstvo nevedelo, čo na obálku dať, alebo že máme nedostatok predstavivosti alebo že im ide o to, aby obálka predávala.

Ale príde mi to trochu aj naopak, ja akosi nechcem vidieť konkrétne osoby na obálky čo ako príťažlivé sa nám môžu zdať. Chcem nechať pracovať predstavivosť.

To je prípad obálky číslo 1.

Sú výnimky? Sú.

V prípade číslo 2 je to iné, to je skutočný príbeh, tam sa fotka hodí.

V prípade číslo 3 majú fotky v knihe špeciálne miesto, pretože sú to vraj “skutočné” fotky, ktoré autora tak trochu inšpirovali.

A to aby som radšej nezačala o filmových obálkach. To je podľa mňa čisté zlo. Jednoduchá otázka – PREČO???

Ale veď.. porovnajte sami, čo vám pripadá lepšie.

 

 

 

 

Pepa