O jednotvárnosti postáv

Nazvime túto problematiku návratom k rozprávkam. Hocako to ale chcete volať, znamená to jedno a to isté – postavy sa delia do dvoch skupín – dobré a zlé.

Myslela som, že touto fázou si prešli minulé roky a nás už minie, no očividne nie. Tí, ktorí píšu romantickú a súčasnú literatúru si zjavne nevedia pomôcť – potrebujú svoje postavy zaraďovať. Tie hlavné dobré postavy väčšinou nemôžu mať zlé vlastnosti, nemôžu mať démonov, takisto ako zlé postavy nemajú dovolené urobiť dobrú vec.

I keď sa hlavný hrdina knihy (samozrejme vypracovaný a krásny, niekedy vie aj spievať alebo ovláda inú úžasnú vec) zo začiatku ukazuje ako poriadny idiot, vždy sa ukáže, že na to má veľký dôvod a vlastne je anjelský, dobrý a milý. I drogový díler, či člen gangu je vlastne niekto, kto nemal na výber, ktorý to robí pre dobro druhých.

Poväčšine autorky svojich hrdinov vykresľujú naozaj nesebecky, odvážne a krásne. Čitateľky sa do chlapca hneď zamilujú, no čo si nevšímame je absolútna nereálnosť takej postavy. Taký človek predsa neexistuje, nikto nemôže byť dokonalý. Každý máme svoje zlé vlastnosti a to, že nie sú vykreslené v knihách mi ako realistickému človeku trochu vadí.

Česť výnimkám ako napríklad všetky knihy od Johna Greena, má skrátka svojský štýl (a tiež je to chlap), Divergencia od Veronicy Roth, Labyrint od Jamesa Dashnera, Enderova hra od Orsona S. Carda a samozrejme mnoho ďalších, nie všetci si zvolili tento prístup k dielam a som im za to vďačná.

Nehovorím, že ma nebaví čítať knihy, kde sú postavy tak trochu “zaškatuľkované”, práve to nám dodáva možnosť obľúbiť si postavu najviac ako sa dá, i keď je trochu nereálne zobrazená. Je to to, čo sa nám na knihách páči, hľadáme si v nich dokonalých chlapcov a často sú tieto knihy lepšie ako realita – čo je presne ich zámer. Vtiahnuť nás čo najviac do deja a uistiť sa, že sa nám bude páčiť.

Normálne to ľuďom nevadí, je to len vec, ktorú si často uvedomujem, tak som sa chcela trochu vypísať.

Evi

4 thoughts on “O jednotvárnosti postáv

  1. Skvelý článok. Mne sa napríklad celkom páči čítať o postavách, pri ktorých si človek nikdy nie je istý, na čom je. Udržiava to také super napätie v príbehu, ale zároveň si ho kvôli takejto nedokonalosti čitateľ jednoducho obľúbi.

    Like

    • Také postavy robia SKVELÚ knihu! Niežeby som si teraz vedela spomenúť na nejaký brilantný príklad, ale teraz som dočítala sériu Závislá od nákupov, a hoci je hlavná hrdinka dosť často hrozne plytká a naozaj “šopaholička”, tak chvíľkami sa od nej dočkávame zázrakov. Mohlo by sa to zdať až nereálne, ale krásne to ukazuje, že v každom z nás sa môže skrývať niečo nečakané.

      Pepa

      Like

      • Mne sa napríklad veľmi páčil Frajer na záskok. Mnohí nadávajú na hlavnú hrdinku, ako sa správa, aká je povrchná, rozmaznaná a čo ja viem čo, ale pritom je na tom to najzaujímavejšie, ako sa postupne mení a napravuje. Ako si začína uvedomovať svet okolo seba.
        No dobre, to som asi neuviedla úplne perfektný príklad. Ale myslím si, že to spadá do kategórie, v ktorej sa nerozlišujú iba čierno-biele postavy. Mňa veľmi bavilo sledovať, ako sa hrdinka vyvíjala.

        Like

      • Tak túto som nečítala ale nie je zlý príklad, v tých romantikách to práve chýba a vyčnieva najviac. Vo fantasy napríklad sú postavy rôzne, ako nám G.R.R.Martin ukázal v jeho sérii, kde ani jedna postava nie je vyslovene dobrá/zlá.

        Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.