Heydrich: Muž so železným srdcom

Čo môže byť viac nepríjemné ako pravda?

Názov: Heydrich: Muž so železným srdcom

Autor: Laurent Binet

Rok vydania v originálnom jazyku: 2009

Žáner: vojnové, historické

Séria:

Diel:

“How many forgotten heroes sleep in history’s great cemetery?”

Kniha o pravej ruke Hitlera a jedinom úspešnom atentáte na vysokopostaveného nacistu. Reinhard Heydrich je nebezpečnejší ako Himmler, nie nadarmo sa hovorí Himmlers Hern heisst Heydrich (Himmlerov mozog sa volá Heydrich). Je to šéf gestapa a protektor Čiech a Moravy. Počas niekoľkých rokov sa mu podarí udržiavať Čechov na uzde a i preto si ho v Londýne vyberie za terč československý odboj, ktorý bude úspešný.

Možno ste si už všimli moju lásku ku každej a akejkoľvek historickej knihe… väčšinou o druhej svetovej. Tak… som späť!

(Sorry not sorry.)

Neviem sa zbaviť môjho záujmu o históriu, no čo. A keď je už raz niečo dobrá kniha (môže byť aj zlá), prečo na ňu nenapísať recenziu?

Skrátka, táto kniha sa ma ako mnoho iných, ktoré som čítala a recenzie na ne si môžete pozrieť TU, veľmi dotkla. Druhá svetová vojna stále je najväčší konflikt v dejinách ľudstva s najväčšími stratami na životoch. Spomienka na ňu je o to aktuálnejšia, že sú ľudia, ktorí rozprávajú svoje zážitky alebo sa ako Laurent Binet snažia vykresliť rôzne udalosti z nej. A apelovať na našu ľudskosť.

Autorovo veľké plus v tejto knihe bolo to, že miluje naše krajiny. Česko a Slovensko sú krajiny, ktoré má na svete najradšej ako to niekoľkokrát spomína v tejto knihe. Počas čítania som k nemu mala o trochu bližšie už len vďaka jeho minulosti a tomu, že v Košiciach vyučoval francúzštinu (AAA fandil Slovákom v roku 2002, kedy sa stali majstrami sveta v hokeji 😀 😀 ❤ ).

Celá kniha bola niečo ako jeho subjektívny výlev. Už na začiatku opisuje ako pátral po podrobnostiach o Heydrichovi a atentáte a ako sa príbeh odvíja, vsúva vlastné myšlienky, prihovára sa k nám čitateľom. Veľmi sa mi tento jeho štýl páčil, bolo to skoro akoby mi príbeh rozprával blízky priateľ.

S týmto však prichádza i menšie mínus, ktoré mi nedá nespomenúť – mýlil sa. Kniha nebola len dokumentárna, bola i subjektívna, no tým pádom sa mu niekedy stalo, že povedal istú informáciu, ja som sa s tým už vyrovnala a o dve kapitoly neskôr sa opravil. Až tak mi to nevadilo, preniesla som sa cez to ale možno mu to trochu uberalo na dôveryhodnosti.

“This scene is not really useful, and on top of that I practically made it up. I don’t think I’m going to keep it.”

Pre nedostatok zachovaných informácií si tiež veľmi rád vymýšľal ako sa niečo mohlo stať. Hneď nás varoval, že napríklad dialógy sú čisto jeho výmysly. Dodal knihe dej, i keď malo ísť len o prerozprávanie udalostí, čo sa mi veľmi páčilo.

Jeho zápal pre vec bol neskutočný. Milujem ľudí, ktorí sú blázni do histórie a autor ním rozhodne je.

Autorov štýl písania bol úžasný. Na jednej strane nám podával informácie o pravdivej udalosti, no na druhej strane k nej dodával emócie. Písal tak, aby sa nás to dotklo, aby sme si čo najviac uvedomili čo sa vtedy dialo.

“Sometimes, after all, there is a bit of justice in this mean, cruel world.”

Ako vždy, i teraz opakujem, že čítať takéto knihy je nesmierne dôležité. Dajú vám lepší všeobecný rozhľad, no predovšetkým vás uvedú na správnu mieru, ukážu vám aké krutosti sa diali a snáď vydesia tak, že nikdy nedovolíme aby sa to opakovalo.

Asi dosť chvály na túto knihu, prečítajte si ju sami a zhodnoťte!

Komentujte, lajkujte! 🙂

Knihu hodnotím na 9,5/10.

Evi