It Ends with Us

“Zlí ľudia neexistujú.
Všetci sme len ľudia, ktorí niekedy robia zlé veci.”

Názov: It Ends with Us

Autor: Colleen Hoover

Rok vydania v originálnom jazyku: 2016

Žáner: súčasné, romantické, dramatické

Séria:

Diel:

“It stops here. With me and you. It ends with us.”

Lily Bloom je mladé dievča, ktoré to nie vždy malo v živote jednoduché. Po detstve, ktoré ju naučilo veľa hrozivých no i krásnych vecí sa presťahuje do Bostonu, kde stretne mladého a sympatického Rylea.
Ryle je príťažlivý, ambiciózny, mladý doktor, ktorý padá do oka množstvu žien, no on si zamiluje Lily, ktorú náhodne stretáva. Napokon si uvedomia, že ich stretnutia možno vôbec nie sú náhody, ale zásahy osudu.
Do Lilynho života však vstupuje niekto z jej minulosti. Niekto, koho celé roky nevidela, niekto, kto v nej dokáže rozdúchať oheň takmer zabudnutý, no nikdy nevyhasnutý – Atlas.
Lily sa nájde na rázcestí – má sa oddať minulosti, na ktorú nie je schopná zabudnúť, alebo prítomnosti a budúcnosti, ktorá s Ryleom vyzerá naozaj ružovo?

“Just because someone hurts you doesn’t mean you can simply stop loving them. It’s not a person’s actions that hurt the most. It’s the love. If there was no love attached to the action, the pain would be a little easier to bear.”

Ďalšia nádherná, NÁDHERNÁ knižka od Colleen Hoover, jednej z mojich najobľúbenejších autoriek. Jej knihy ma vždy dostávajú do kolien, vtiahnu ma do seba tak silno, až sa bojím, že sa z nich nikdy nespamätám. It Ends with Us nebola výnimkou a znova som pri nej prežívala všetky možné pocity od radosti cez smiech až po slzy.

Trochu odbočka ale musím sa to spýtať – prečo si my knihomoľky (knihomoli?) tak ubližujeme? Prečo stále vyhľadávame knihu, ktorá by nás zasiahla, a ktorá by nám odtrhla kúsok z nášho srdca? Lebo aspoň ja osobne milujem tieto typy kníh.. kedy sa po prečítaní neviem spamätať a make sense of what I just read (porozumieť tomu, čo som práve prečítala).

Okej, späť k veci.

Možno by som znovu začala menami lebo.. už mi príde naozaj vtipné ako sa nimi autori snažia znepríjemňovať život ich postáv. Takže.. Atlas a Lily Bloom. 😀 Pri Lily nestačí, že má krstné meno po kvetinke, ešte i to priezvisko musí znamenať “kvitnúť “. Ale veľmi sa mi páčilo, ako si z tohto mena autorka urobila čistú srandu, tiež som sa musela pousmiať.

Na meno Atlas som si dlho dlho zvykala ale.. v angličtine sa môže všetko, a nakoniec si samozrejme neviem k Atlasovi predstaviť žiadne iné meno, čiže nemôžem nič vytýkať. Colleen patrí medzi tých autorov, ktorých knihy dávajú perfektný zmysel i s povinnými “divnosťami”.

Pri anotácii je možno prvé čo si poviete to, že ide o klasický milostný trojuholník. Aspoň ja som si to povedala. A hrozne sa na seba za to hnevám. Už som mohla vedieť, že Colleen má na oveľa viac, že jej príbehy ani náhodou nie sú povrchné ani predvídateľné, a zatiaľ si ma vždy získali.

Milostné trojuholníky nie sú povrchné ale.. nemám ich rada. Vôbec.

Väčšinou sú obaja chlapi blbci, dievča je ešte väčší blbec, že si nevie vybrať a trápi ich, ale tu.. tu to bolo iné.

Tu som reálne nevedela, koho mám mať radšej, komu mám držať palce, koho si mám zamilovať. Najskôr som nemala rada Atlasa, pretože prišiel, a Lily naňho musela znovu myslieť, i keď už mala krásny vzťah s Ryleom, no pri Lilyiných spomienkach na jej detstvo a naňho, som si ho nedokázala neobľúbiť. Vidíte moju dilemu?

Colleen to nakoniec úžasne vyriešila a mohla som si byť istá, ktorý chalan je pre Lily ten pravý, avšak toho druhého som nedokázala nenávidieť.. aj keď som asi mala.

Do kelu, už teraz je recenzia hrozne dlhá.. to už prečítať si tú knihu by bolo kratšie, čo? (to bolo navnadenie na čítanie knihy.. ak nič, tak pokračujte v čítaní tohto 😀 )

Už by som len chcela dodať dve veci – niečo o autorkiných postavách a samozrejme ďalšie jej ospevovanie (prepáčte).

“All humans make mistakes. What determines a person’s character aren’t the mistakes we make. It’s how we take those mistakes and turn them into lessons rather than excuses.”

K tým postavám len toľko, že schopnosť neurobiť postavy čiernobiele alebo teda nezaradiť ich do zlej a dobrej kategórie si veľmi cením. Väčšinou v knihách nachádzame postavy bez jedinej chybičky, alebo potom tie, ktoré majú temné myšlienky a myslia len na ubližovanie druhým.

Autorka mi znova dokázala, že nikto nie je zlý, ani dobrý. Všetci niekedy robíme chyby.. všetci máme problémy, ktoré si dokážeme vybíjať na iných ľuďoch. Nikto nie je dokonalý.

Pre tento dôvod som nedokázala nenávidieť jednu z dvoch mužských postáv (zistíte o ktorom rozprávam pri čítaní knihy, nebudem spoilovať). I keď robil chyby, bol to dobrý človek. Bol to decentný človek, ktorý sa pokúšal zostať na nohách, a Lily a my čitatelia sme to videli. Autorka teda nádherne a nevtieravo ukázala ľudskú podstatu.

“There is no such thing as bad people. We’re all just people who sometimes do bad things.”

Colleen sa vždy podarí zakomponovať do knihy všetko, čo potrebujem. Nejdem sa vám tu rozpisovať (to už som zvládla myslím dostatočne), no vždy som s jej knihami TAK spokojná. Je úžasná spisovateľka, dokáže v čitateľoch prebudiť pocity, čo je to jediné, čo od dobrej knihy očakávam.

Veľmi veľmi sa mi tiež páčil jej “dohovor” na konci knihy. Viem, že veľa ľudí tieto veci od autorov nečíta (hlavne poďakovanie) (napríklad ja), no tu ma niečo zastavilo. A bolo to dobré. Na konci knihy totiž sama Colleen vysvetľuje, čo ju hnalo k napísaniu tejto knihy. Všetky okolnosti v jej živote, ktoré jej dopomohli, dali nápad, ktoré ju pohnali k spísaniu jej myšlienok a.. spomienok.

Kniha je totiž veľmi mierne postavená na jej osobnej skúsenosti z detstva, čo príbeh robí len viac a viac reálnym. Jej neuveriteľná sila, ktorú musela pri písaní knihy vyloviť, mi dala úplne iný pohľad na knihu. Alebo ho skôr zocelila.

Táto kniha je pre ľudí, ktorí milujú romantiku, no nie tú príliš presladenú. Je pre ľudí, ktorí sa radi zasmejú, či si radi poplačú, pre ľudí, ktorí milujú rozoberanie “tabu” tém, či tém, ktoré sú príliš osobné alebo srdcervúce.

Ak ste sa dostali až sem.. rešpekt! A vďaka. ❤

Knihu hodnotím na 9,8/10.

Evi