Tisící patro

Žiť na vrchole nemusí byť také úžasné, ako sa asi zdá.

Názov: Tisící patro

Autor: Katharine McGee

Rok vydania v originálnom jazyku: 2016

Žáner: sci-fi, young adult, dystopia

Séria: Tisící patro

Diel: 1.

Ak žijete na tisícom poschodí Veže, to znamená niečo. Znamená to, že ste takmer na vrchole sveta, že pre vás je svet gombička a hlavne, vo Veži na tisícom poschodí je len jeden byt. Je to však naozaj také bezstarostné ako sa zdá? A smerom dole kvalita života klesá a starosti a problémy ľudí len narastajú…

“Love and trust aren’t the same thing.” 

Hneď v prológu nás čaká akási predtucha toho, čo sa stane, že niekde z vrchu veže padne. Takže som čakala niečo politické.
Toto však bola skôr teenagerská dráma zasadená v dystopickom prostredí, takže ak milujete dystopiu a ide vám o tie prvky, táto kniha nie je veľmi pre vás, ak však hľadáte akýsi sci-fi príbeh o každodenných problémoch teenagerov, tak ste tu správne.

Zoznámme sa s hlavnými postavami. Kniha je vyrozprávaná z hneď niekoľkých uhlov pohľadu, ktoré sa našťastie nepletú. V centre diania je v podstate Avery. Tá žije na najvyššom poschodí, je krásna, zábavná a vlastne perfektná. Dokonca je vytvorená laboratórne, aby bola taká ideálna, lebo jej matka veľmi pekná nie je.
Jej adoptívny brat, Atlas, však ušiel pred niekoľkými mesiacmi nevedno kam a pre zachovanie tváre celá rodina Fullerovcov tají, že o ňom nevie nič. Ozýva sa jedine Avery, ktorej veľmi chýba.
Na nižšom poschodí býva Eris a Leda, obe sú jej najlepšie kamarátky a každá bojuje so svojím osudom po svojom.
Tesne nad poslednou desatinou býva Watt, hacker, ktorý má svoj počítač v hlave.
A na 32. poschodí býva Rylin a jej sestra, ktoré sa ledva pretĺkajú životom po smrti svojej matky.

“Sometimes love and chaos are the same thing.”

V tejto knihe nás nečaká skvelé odhalenie toho, prečo ľudia žijú tak, ako žijú, skôr som dostala pocit, že to tak vyplynulo akosi prirodzene, vďaka znečistenému životnému prostrediu a stúpajúcim hladinám morí, možno vďaka globálnemu otepľovaniu.

Je jasné, že ani tento systém nie je bezchybný. Ľudia celkom dole ledva prežívajú, zatiaľ čo ľudia hore majú automatizované životy plné prebytočných peňazí. Ale nečaká nás žiadna vyoperovaná schopnosť cítiť lásku, či každoročný výber detí, ktoré sa musia v aréne pozabíjať. Skôr si predstavte, že autorka ľudí presťahovala ľudí tak, že zo štvrtí sú poschodia, z ulíc chodby. Inak žijeme normálne, chodíme do školy, na rande, nakupovať, do kaviarní, do fitness, len o 100 rokov neskôr.

Vidíte, toto je asi najzaujímavejšie. Plus mínus pár mesiacov, táto kniha sa odohráva o 100 rokov. Tak niektorí z nás ešte uvidia, aké to bude, väčšina asi nie.

Takže už teraz asi cítite, že táto dystopia za veľa nestojí. Na jednej strane nás čakajú zaujímavé prvky ako levitujúce bubliny plné nápojov, na strane druhej je to len o živote niekoľkých ľudí. Samozrejme títo ľudia majú pernejší a problematickejší život ako celá moja trieda dokopy, ale aj tak to nebolo bohvieako zaujímavé.

“She couldn’t trust anyone in the world but herself.”

Na druhej strane sa to čítalo zaujímavo a veľa zvratov v deji som rozhodne nečakala, ku koncu ma kniha skôr prekvapovala ako nie.

Mňa však táto kniha zatiaľ nepresvedčila k pokračovaniu, pravdepodobne si len riešenie nájdem niekde na internete. Na druhej strane ak som vás zaujala, tak knihu si môžete kúpiť TU.

Knihu hodnotím na 7/10.

Pepa

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s