5 dôvodov, prečo je život knihomoľa taký vyčerpávajúci

My knihomoli sme vo všeobecnosti veľmi zaneprázdnené bytosti žijúce v neustálom strese, NO PREDSA si bez problémov nachádzame čas na knihy.

told you so shrug GIF

Knihomoli sú známi tým, že radi čítajú (tým bez-kníh-nedokážem-fungovať spôsobom). Logicky teda potrebujú tento svoj koníček (alebo životný štýl) nejako vpasovať do každodenného života.

Tu to začína byť komplikované, pretože namiesto toho, aby boli knihy niekde na predposlednom mieste v rebríčku hodnôt ako u normálnych ľudí, u nás sú knihy zaradené minimálne na druhom mieste. Predchádzať im môže už len jedlo. *červená sa* *dúfa, že v tom nie je sama*

Máme to teda v živote trochu posunuté, toť názorný príklad z môjho života –  maturitný ročník je sranda. Ale väčšia sranda je keď máte rozčítanú úžasnú knihu a neviete myslieť na nič iné OKREM TEJ KNIHY. Ani len na učenie. Deň pred maturitou. Aj keď je maturita z angličtiny jedna z tých, na ktoré sa veľmi učiť nemusím, tú knihu neskoro v noci som si mohla odpustiť. Vlastne bola v angličtine.. Okej, možno to nebol najlepší príklad. WHATEVER.

O tomto som nechcela hovoriť. Už pár odsekov sa snažím dostať k pointe tohto článku – celkové vyčerpanie knihomoľa, jeho vyčerpávajúci život a prečo je tomu tak.

1. Emocionálne náročné knihy

Knihy majú jednu skvelú schopnosť (NOT). Dokážu vás vtiahnuť do deja, žijete v nich, súcitíte s postavami, stávate sa jednou z nich.. a tak ďalej. To boli minimálne štyri schopnosti. Skrátka keď dočítate nejakú knihu, ktorú absolútne milujete, je normálne, že vás bolí duša, srdce, všetko.

Knihy, ktoré čítame nečítame len kvôli pekným obálkam. Niečo na ich deji nás priťahuje a pomaly ale isto sa na ne naväzujeme. Na niektoré viac ako je treba. Po dočítaní (a pár vodopádoch sĺz) sa hneď môžete vrhnúť na nejakú ďalšiu, ktorá nás zasiahne tak isto. Možno ešte viac ako tá predchádzajúca.

Ach, ten vplyv, ktorý to má na našu duševnú pohodu..

neil patrick harris ad GIF by bubly

2. Odolávanie pokušeniu

Máte chvíľu voľna? Treba zájsť do kníhkupectva.
Idete okolo knižného výkladu? Odolaj tomu volaniu, Eva, odolaj.
Niekto číta v autobuse knihu? Nie, nebudem sa trápne pýtať čo tento NEZNÁMY ČLOVEK číta.

Celý náš život je o odolávaní pokušeniam. Tieto pokušenia pre nás tvoria aj knihy. Sú to tie z tých väčších, ktorým sa naozaj ťažko odoláva. Keď na kopu všetkých starostí, ktoré máte pridáte ešte aj túto.. nie je to pekná kopa.

3. Musíme čítať a musíme čítať stále + stále je čo, na(ne)šťastie

Pre mňa, a možno je nás viac, sa chvíľa voľna stotožňuje s čítaním. (dobre, možno ešte s pozeraním seriálov a spaním ale.. chápete) To, že si chvíle voľna vyrábam aj keď ich nemám je iná vec, ale moja predstava dobre stráveného času je pri čajíku a dobrej knižke. Čítanie knihy však tiež niečo stojí – keď si po celom dni povinností človek sadne ku knihe, zvyčajne dlho nevydrží. Štípanie očí, zaspávanie, vyvíjanie veľkého množstva koncentrácie (lebo na knihu sa treba sústrediť).

Skrátka i toto vyčerpáva. A nie je to len večer, ide tu i o chvíle, ktoré si človek nájde počas dňa. Pri knihách si človek oddýchne, to áno. Ale nie vždy a nie tak často ako by sme chceli.

Keď si už myslíte, že dočítaním knihy ste znovu voľný človek, že sa vám nejakým zázrakom podarilo vymaniť sa z knižných pút, príde šokantná myšlienka – “damn, veď mám milión kníh v TBR zozname”. Obrovský problém (teda ja to volám skôr úžasný zázrak) je, že stále je čo čítať. Vždy je z čoho vyberať, či už je to z poličky kníh, ktoré ste nečítali a chcete, alebo je to nejaké odporúčanie od iného človeka – garantujem vám, že vždy tu bude niečo, čo vás vráti späť do vlaku.

Nie je to zlé, no táto schopnosť kníh priťahovať našu pozornosť a zaťahovať nás hlbšie a hlbšie nás raz privedie do hrobu. Na náhrobku bude niečo v zmysle “Zomrela s knihou v ruke. Naša večná čitateľka.”. Dôvod bude celkové zlyhanie organizmu kvôli vyčerpaniu.

4. Náš intelekt prevyšujú už len delfíny

Tak to samozrejme nemyslím. Chcem tým len povedať, že čítanie kníh má ozaj niečo do seba. Nie je to úžasné len kvôli zážitkom, ktoré máme z prečítanej knihy, kvôli pocitom, ktoré v nás vyvolávajú. Knihy tiež rozvíjajú náš intelekt – otvárajú nám oči, rozširujú našu slovnú zásobu, ukazujú pravdu o svete, v ktorom žijeme..

Neviem ako vy, ale moju energiu vyciciavajú ľudia, ktorí nevedia čo znamená slovo ortieľ. Ktorí sa nevedia vyjadriť, ktorí rozprávajú akoby prvýkrát hovorili viac ako päť slov naraz.

Ľudia, ktorí za svoj život neprečítali ani jednu knihu sú obmedzenejší ako tí, ktorí čítajú. Naozaj to je vidieť.

Pripadám si akoby som sa stavala nad všetkých, ale verte mi, tak to nie je. Iba sa mi nepáči kam spejeme ako civilizovaná spoločnosť a dúfam, že ľudia nikdy neprestanú čítať.

5. Snaha vysvetliť ľuďom prečo si MUSIA PREČÍTAŤ TÚTO KNIHU

Ten pocit bezmocnosti, ktorý ma chytí, keď sa snažím kamarátkam vysvetliť prečo si MUSIA prečítať túto a tamtú knihu, ale nedokážem nájsť správne slová a ony ma ani nepočúvajú je.. no, hrozný. Keď prečítam nejakú skvelú knihu, potrebujem to vykričať do sveta, potrebujem aby sa so mnou tešili, prípadne (v drvivej väčšine prípadov) trpeli aj ostatní.

Je ale hrozne namáhavé snažiť sa im opísať prečo, keď nemôžete zájsť do deja, lebo chcete aby si to prečítali samy, a keď sa nestretáte s pozitívnou odpoveďou. Verte či neverte, v takýchto situáciách sa nachádzam každý deň. Je to unavujúce.

Napíšte mi do komentárov čo vás na knihomoľstve ešte unavuje!

Tak to je nadnes všetko, farewell, my friends.

Evi

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.