They Both Die at the End

Chceli by ste vedieť, že dnes je váš posledný deň?

Názov: They Both Die at the End

Autor: Adam Silvera

Rok vydania v originálnom jazyku: 2017

Žáner: súčasné, young adult, lgbt

Séria: žiadna

“But no matter what choices we make – solo or together – our finish line remains the same … No matter how we choose to live, we both die at the end.” 

Piateho septembra zavolá DeathCast, spoločnosť oznamujúca okolo polnoci, že v priebehu dňa umriete, Mateovi a aj Rufusovi. A to znamená jediné, že dnes obaja zomrú. Títo dvaja cudzí ľudia sa vďaka aplikácii Last Friend stretnú, aby svoj posledný deň prežili naplno.

Napriek tomu, že od niekoľkých zahraničných knižných blogerov som na Adama Silveru počula len samú chválu, čítanie mojej prvej knihy od tohto autora som si nechala až na teraz. Možno aj preto, že ten názov je veľmi názorný a budem čítať knihu, ktorej koniec poznám? Na druhej strane som si vravela, že nás možno len názvom chce pomýliť a nejakým spôsobom to budú práve títo dvaja, ktorí odvrátia neodvrátiteľné. Ak vás tiež teraz trápi táto dilema, tak… vám viac nepoviem, prečítajte si to.

Na tému prečítania by som to povedala teraz na začiatku: stojí to za to. Čítajte hneď teraz, po anglicky, alebo si počkajte cca do konca novembra, kedy by to malo vyjsť aj po slovensky. Možno pekný (alebo možno smutný) vianočný darček? Ak sa vám chce tak dlho čakať.

“Maybe it’s better to have gotten it right and been happy for one day instead of living a lifetime of wrongs.” 

Po tomto zdĺhavom úvode (ktoré sa mi tuším daria čoraz dlhšie), poďme sa pozrieť už do knihy. Prvá vec, čo ma zaujala bol trošku sci-fi nádych príbehu. Veď viete. Odohráva sa to v súčasnosti, ALE my predsa nemáme spoločnosť, ktorá vám oznámi, že idete zomrieť. Čo je horšie, Silvera ani nevysvetlí, ako to vedia predpovedať. A pritom ja chcem odpovede!!!

Autor nás vlastne vhodí do sveta, kde to už istú chvíľu beží a teda je okolo toho vybudovaná celá kultúra. Ľudia vešajú na web, ako prežívajú svoj posledný deň, existuje aplikácia na to, aby ste si našli posledného priateľa, alebo na to, aby ste sa posledný raz s niekým intímne zblížili. Alebo firmy, ktoré vám bezpečným spôsobom sprostredkujú adrenalínové zážitky. Tým chcem povedať, Adam Silvera myslel na všetko.

Kapitoly sú označené časom, aby sme PRESNE vedeli, kedy niekto zomrie/nezomrie a samozrejme, sú delené na pohľady Matea a Rufusa. Okrem toho medzi tým máme kapitoly z pohľadu niekoľkých iných osôb, ktorých osudy sú nejako prepletené s našimi hrdinami.

“No one goes on, but what we leave behind keeps us alive for someone else.” 

Mateo a Rufus by nemohli byť odlišnejší a to nám Silvera ukazuje aj v špecifických tónoch písania. Autor obe postavy (a vlastne všetky postavy) napísal naozaj komplexne, takže po pár stránkach som mala pocit, že ich oboch dobre poznám a bola som VEĽMI zainteresovaná do toho, ako to skončí.
A to mi verte, že tak, ako postupoval čas, ja som bola čoraz viac nervóznejšia a hrozbu som videla na každom rohu. Lebo ak viete, že majú umrieť (alebo to snáď nejako prežijú?), tak si viete predstaviť, že som tŕpla, keď šli po schodoch, keď šli po ulici, keď sedeli v parku. Padne na nich lietadlo? Zrazí ich autobus? Padnú a zlámu si väzy? Nuž….

“Yes, we live, or we’re given the chance to, at least, but sometimes living is hard and complicated because of fear.” 

A napriek tomu, že celou knihou sa niesol tragický podtón smrti, nebola celá smutná. Miestami sa mi podarilo sa aj usmiať a párkrát to malo blízko k smiechu. Lebo deň, kedy máte zomrieť nemusí byť celý hrozne smutný, najmä ak ho máte prežiť naplno.

No a ako som na začiatku povedala, TBDatE sa prečítať naozaj oplatí.

Knihu hodnotím na 9.8/10.

Pepa