I’ll Meet You There

O tri mesiace odchádza na vysnívanú vysokú školu a nič ju nezastaví. Či hej?

Názov: I’ll Meet You There

Autor: Heather Demetrios

Rok vydania v originálnom jazyku: 2015

Žáner: YA, romantické, súčasná fikcia

Séria: žiadna

“And maybe some people are like collages – no matter how broken or useless we felt, we were an essential part of the whole. We mattered.”

Skylar o tri mesiace odchádza na vysokú školu študovať umenie. Má tam štipendium, všetko je vybavené a už jej zostáva len stráviť leto vo svojom mestečku, kde žije. Lenže potom jej mama stratí prácu. Josh z tohto zabudnutého miesta odišiel vďaka mariňákom, no teraz je späť, pretože prišiel o nohu. Napriek všetkým rozdielom sa medzi nimi vytvorí priateľstvo a žeby aj napriek okolnostiam z toho mohlo byť niečo viac?

Toto je na môj vkus pomerne dlhá anotácia, ale idem vám recenzovať knihu, ku ktorej nemám obzvlášť hlboké city, no napriek tomu mi niečo dala a keďže po kratšej anotácii by moja recenzia nemala zmysel, tak… Trochu strpenia poprosím.

Ale. Tá anotácia je hlúpa. Už po zaradení do “romantické” a predstavení dvoch hlavných hrdinov je všetkým na 100% jasné, že by tí dvaja aj niečo viac chceli. V tomto sa teda Heather Demetrios neprekonala.

Čo som však čakala – a našťastie sa nedočkala – je, aby sa tí dvaja dali strhnúť hneď citmi a celý dej by sa motal len okolo toho.

Miesto toho sme sa dozvedeli pomerne dosť o Sky, o jej živote, o jej vášni ku kolážam (musím povedať, že ma nadchla pre vec). Dozvedeli sme sa aj o Joshovi, i keď z iného uhla. Nezrátala som si to presne, ale viac ako 80%, ak nie 90% je kniha z pohľadu Sky, no na konci kapitol sa často nájde úryvok toho, čo si Josh myslí, vďaka čomu ho spoznávame na inej úrovni. Vo svojich častiach totiž hovorí k svojmu mŕtvemu kamarátovi od mariňákov.

“I didn’t want him to go home and leave me to wrestle my demons alone.” 

Inak ale táto kniha obsahuje všetko, čo od typickej, dobre známej kategórie “romantika young adult” všetci očakávame. Takže v podstate tá kniha nie je nejako výnimočná, čo sa tohto týka.

Prečo ju potom recenzujem? No, mohli by sme si pomyslieť, že preto, že musím a nemám čo iné. Ale to nebude celkom ten dôvod. Na konci knihy sa nám autorka zdôverí, že pochádza z rodiny vojakov a im podobným, takže vie, o čom píše. Tiež zakomponovala prvky životov iných vojakov, ktorých stretla.

O čom však chcem hovoriť trošku viac, teda hlbšie a detailnejšie, je to, že nám v knihe vysiela zmätený signál, kde Josh je samozrejme a pochopiteľne traumatizovaný vojnou a to opisuje podľa mňa veľmi realisticky ale na druhej strane nám predostiera všeobecne známu ale nesprávnu múdrosť, že láska je liek. Toto je dosť veľký problém pre ľudí, ktorí čítajú knihy s postavami s mentálnymi poruchami, či je to autizmus alebo depresia (A PTSD tam patrí tiež).

Povedzme si to nahlas a zreteľne – NIE.

A autorka to chápala. Väčšinu času, keď to nahlas nepovedala, tak by sme si to ani neboli pomysleli, uvažovali by sme nad tým, že asi takí ľudia potrebujú nejakého priateľa a priateľku (aj v platonickom zmysle) a že hej, budú mať svoje muchy, ale trpezlivosť a porozumenie. Problém nastal, keď vyslovene napísala láska je liek.
Toto však nie je niečo, čo vravím z vlastnej skúsenosti alebo profesionálneho hľadiska, takže ak celkom náhodou patríte do jednej z týchto skúseností, určite mi napíšte, či sa ja (a všetci ostatní blogeri v tématike) hrozitánsky mýlime.

Knihu hodnotím na 6.8/10.

Pepa

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.