Nox et solitudo. Verše

“Zmráka sa, stmieva sa. Zhora i zdola…”

Názov: Nox et solitudo. Verše

Autor: Ivan Krasko

Rok vydania v originálnom jazyku: 1909

Žáner: non-fiction, poézia

Séria:

Diel:

Toto bol môj ďalší pokus o “obľúbenie” si poézie a musím povedať, že tentoraz sa mi dostala pod kožu. (Tiež to bol môj zúfalý pokus o dokončenie mojej ročnej výzvy na goodreads, ale o tom potom.) (Alebo radšej nie.)

laugh laughing GIF by funk

Takže okrem časovej tiesne, ktorá ma konečne prinútila prečítať si niečo zo sveta básní, to boli tiež semináre v škole, ktoré ma naučili čo stredná nedokázala. Vidieť zmysel v ich interpretácii a rozbore. Samozrejme som vedela, že básne ukrývajú veľké bohatstvo, no skôr sa mi zdalo, že pri ich analýze prechádzame do nezmyslov, že sa stráca to, čo chcel autor povedať.

To ozajstne dôležité je v básniach skryté.. len ťažko dostupné. Nestačí prvý zmysel, treba hľadať konotácie, treba mať prehľad o dobe, v ktorej boli básne písané a na to, aby sme ho skutočne pochopili aj prehľad o autorovom živote. Ivan Krasko je autor, o ktorom sa učí každý školák na Slovensku. Je to jeden z najznámejších slovenských symbolistov a celkovo básnikov.

Keď čítame jeho básne, treba porozumieť pár veciam a poznať historický kontext doby, v ktorej písal. Žil v dobe kedy sa ľudia prestávali spoliehať na Boha a pravdu videli vo vedeckých objavoch a v sebe samých. Vo veľa básniach vidíme Kraskovu neistotu, jeho pochybnosti ohľadne viery v Boha. Taktiež píše o svojom nešťastí v láske, silnej maďarizácii na Slovensku, či celkovo o svojom sklamaní zo života.

V tomto diele ma oslovilo veľmi veľa básní. Naozaj aspoň každá druhá. Takmer nikdy nie po prvom prečítaní – jednu báseň som čítala dookola až kým mi nezačala dávať zmysel.

Vybrala som dve básničky, ktoré sme rozoberali aj v škole, takže to nie je moja možno-chybná interpretácia, ale (možno-chybná) interpretácia z nášho semináru. No myslím si, že práve v týchto básniach sa iný zmysel ani nájsť nedá.

Stará romanca

Bola jedna mladá pani
za horami, za dolami;
chcela zhriať si skrehlé údy,
ale vatra – popol samý.
Bol i jeden mladý chlapec
za horami, za dolami;
rozložil jej vatru žiarnu
srdca svojho triesočkami.
Ohník hreje, ale pani:
„Mrazy štípu, mrazy kúšu!“
„Zhrej sa, pani,“ chlapec vraví,
„priložím aj svoju dušu.“
Zohriala sa mladá pani.
Za dolami, za horami
starý handlé mladej panej
platí popol toliarami.

Nasleduje veľmi krátka interpretácia – bola jedna mladá pani.. ktorej bola zima… okej, nie. Chýbala jej láska, jej srdiečko bolo studené a potrebovala sa zohriať. Mladý chlapec ju ľúbil srdca svojho triesočkami, nakoniec aj celou svojou dušou. Jej to však nestačilo, potrebovala viac.. Napokon sa uspokojila so starým pánom, ktorý jej lásku vynahrádzal peniazmi.

A ešte jednu vám ukážem, moju obľúbenú.

Ja

Je nutné myslieť, neodvratne nutné! Myslím…
Ó, predsa nemôž’ ujsť, nemôž’, chytím sa všade.
Mať iba mozog zvera – nechytil bych sa! Môj
mozog však zapálený je podivným ohňom a on
svieti na všetko. I na svoju úbohosť…
Oheň, óch, oheň! Načo len horí? A keď už horí,
prečo nekmitá kahančekom nevedomca, alebo nesrší
iskrou fanatika?
Nemohol by pláť modrým svetlom nevesty Pánovej!
Ó, keby lial aspoň umrlčí svit pokoja brahmínovho,
alebo fosforeskoval desným kľudom kňaza Šivovho!
A konečne mohol by sa jagať i gagátom diavola…
Ale nie: iba chaos všetkého toho, dusná neurčitosť,
šíra rozptýlená šedá hmla…
(A to som ja, i ty, pokrytče.)

V tejto básni sa rozoberá viera, ktorú som už spomínala. Ako kresťanka som si dokázala predstaviť čo prežíva. Svet a ľudia mu hovoria jedno, no jeho presvedčenie mu hovorí druhé. Najskôr ľutuje, že nemá myseľ zvieraťa, ktoré netrápi chaos v hlave ani neprestajné myslenie. Stačí malý podnet a jeho myseľ sa rozptýli do všetkých smerov. Nikdy si od myšlienok neoddýchne, tak ako nikto z nás.

Potom vraví, že by mu stačilo hocičo, len sa zbaviť toho nezmyselného víru pochybností. Stačilo by keby sa otázkou viery netrápil (nevedomec), keby slepo videl a považoval za správnu iba jednu vec (fanatik), keby veril v Boha (nevesta Pánova), keby bol budhista (Šiva), alebo uctieval diabla (gagát diavola). Hocičo, len nie ten vír. Ten chaos.

Veľmi sa mi páčil jeho štýl písania, jeho prirovnania, metafory, všetky umelecké prostriedky, ktorých tam bolo nespočetne veľa.

Toto dielo je právom zaradené do povinnej literatúry. Je len škoda, že to oceňujem až teraz, dva roky po maturite. Možno by som si to učenie trochu viac užila. Alebo vedela o čom tam rozprávam.

Knihu hodnotím na 8,5/10.

Evi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.