Priepasť

“Keď sa dívaš do priepasti, aj priepasť sa díva do teba.”

Názov: Priepasť

Autor: Jozef Karika

Rok vydania v originálnom jazyku: 2018

Žáner: horor, thriller, dramatické, fikcia

Séria:

Diel:

Ak nás čítate pravidelne, viete, že súčasní slovenskí autori mi veľmi nevoňajú. Ak nás nečítate pravidelne, tak ste sa to práve dozvedeli. Už si ani veľmi nie som istá kde sa táto moja “nenávisť” zobrala. Čím to je, že mám voči Slovákom takú averziu?

Možno je to tým, že autori, ktorí píšu v dnešnej dobe, zabudli ako sa používa slovenčina a vyhodili zo slovnej zásoby polovicu výrazov. Možno je to priehľadnosťou a “originalitou” deja, ktorá je však určite spôsobená len mojím veľmi malým množstvom prečítaných kníh z dnešnej doby. Možno je to Enjou Rúčkovou. Čo si nahováram, totálne je to ňou.

No skrátka, z veľkej časti sú to len moje predsudky voči jednej autorke, ktorá mi nie tak úplne sadla. Ale zas.. myslím, že veľa ľuďom nie. NIČ V ZLOM, FAKT.

Nedávno som si povedala, že budem múdra (ha) a nechám sa trochu inšpirovať v mojom ďalšom výbere kníh. Čo bol z mojej strany obrovský pokrok, keďže knižky si zásadne nevyberám podľa popularity.. už dlhšiu dobu nie.

Ale Jozef Karika.. ten slávny Jozef Karika, ktorého knihy očarili celé Slovensko, ktorého reputácia sa dostala aj do mojich uší plných predsudkov, konečne prelomil tú moju neviditeľnú bariéru.. a áno, dosť bolo kecov, už sa dostávam k recenzii.

“Niet démonicky nedočkavejšej náruživosti, ako tá, čo premôže človeka na kraji priepasti, keď rozochvený húta o skoku do hlbiny.”

Karika úplne prepísal všetko čo som si nahovárala o slovenských autoroch. Teda.. minimálne o ňom. Prinajmenšom som si zamilovala horory, čo je tak ďaleko od môjho obľúbeného žánru ako vypínač svetla keď si konečne ľahnem. No a aby toho nebolo málo, normálne som zostala závislá na jeho štýle. Vždy som TAK rada, keď nájdem autora, ktorým som si na sto percent istá – viem, že každá jeho ďalšia kniha ma niečím znovu dostane, a že sa bude minimálne úžasne čítať.

Takže, prvý predsudok – zlé používanie slovenčiny – je zažehnaný, koniec, fin, ende. Jozef Karika toto úplne majstrovsky zvládol. Jeho opisy využívali rozmanitosť nášho jazyka. Nepoddali sa zjednodušovaniu dnešnej doby, ale krásne sa vyhrali napríklad s výhľadom, aký ponúkajú Tatry každému z nás. Autor túto scenériu nádherne zachytil.. a nielen tú. Myslím si, že skvelo vystihol tú zlatú strednú cestu – jeho knihy sú “čitateľné” pre starších aj mladších ľudí. Našiel rovnováhu medzi krásnou “staršou” slovenčinou a slangom mladých.

Emócie hlavnej postavy boli vždy opísané inak, záživne, čisto a hrozivo, no zároveň reálne. V polke knihy som sa necítila ako vyprahnutý človek, ktorý je už tretí deň na púšti a zúfalo hľadá vodu (niečo nové a prekvapujúce), ale práve ako človek, ktorý sa nevie nasýtiť toho perfektného písania. Tiež som sa cítila dosť vydesene, tak poďme aj na to.

 

Bála som sa. Na prstoch jednej ruky (možno dvoch) by som dokázala spočítať koľkokrát ma nejaká kniha dostala tak, že som ju až musela zatvoriť a predýchať práve zistenú informáciu. Tu sa mi to stávalo pomaly na každej druhej strane. NO TAK. Myslela som si, že konečne sme v bezpečí (trochu stotožnenia s hlavným hrdinom predsa neuškodí) (väčšinou to neskôr ale ľutujem), no zrazu sa stala ešte oveľa desivejšia a nepochopiteľnejšia vec a zase som prepadala panike.

Ten strach nemal konca-kraja. Priepasť sa otvárala aj predo mnou, úplne ma pohltila, potrebovala som vedieť čo sa stane, hltala som každé slovo akoby som päť dní nejedla (čo rozhodne nie je pravda, čítala som to cez Vianoce).. Zároveň som však nechcela aby to nikdy skončilo, pretože žijem pre stresové situácie, kvôli ktorým mám zimomriavky po celom tele. V knihách samozrejme.. inak ma stresové situácie nejako zvlášť neberú.

“Ak si dopočúval až sem, aj ty si už chytený, aj ty už blúdiš a mnohé z toho, čo považuješ za skutočnosť, sú len čudné obrazy pred tvojimi očami. Skôr či neskôr zistíš, že ti zostáva jediné.”

Priepasť nebola len čisto o hroznom deji, ktorý sa má čitateľovi prehrýzť do duše a naplniť ju strachom a očakávaním. Nie. Bola to kniha o sile človeka, no tiež o obrovskej moci jeho psychiky. Karika do knihy zakomponoval myšlienky a neistoty každodenného človeka. Strach z neznáma, strach zo smrti a strach zo samého seba.

Donútil ma zamyslieť sa. A to je niečo, čo som donedávna nevedela v knihe oceniť. No svojím písaním, trefnými poznámkami a ešte trefnejšími hlbokými myšlienkami obmäkčil moje srdiečko (ktoré sa našťastie po dočítaní znovu rozbúchalo).

Ak by ste si náhodou knižku chceli kúpiť, momentálne na ňu v Martinuse máme peknú zľavičku.. a v internetovom obchode je ešte krajšia.

Knižku hodnotím na 9,5/10. ❤

Evi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.