“you’re everywhere
except right here
and it hurts”
Názov: The Sun and Her Flowers
Autor: Rupi Kaur
Rok vydania v originálnom jazyku: 2017
Žáner: non-fiction, poézia, ženské, romantické
Séria:
Diel:
“why is it
that when the story ends
we begin to feel all of it”
Kedysi v dávnej minulosti som sa s vami slovkom podelila o svoju “nenávisť” k poézii. Dobre, možno nie slovkom a rovno celým odsekom či článkom.. no skrátka ju nemám rada. Druhá vec je, že nenávisť v úvodzovkách má veľký zmysel pretože – a) nechcem aby ste si mysleli, že hocikto môže hocikedy povedať, že nenávidí nejaký žáner (druh) v literatúre, pretože každý jeden z nich má nejakú hodnotu, akokoľvek skrytú; b) už som ju “odnenávidela” (tentokrát úvodzovky značia moju nespisovnosť) a musím s ľútosťou priznať, že niektoré básne ma chytajú za srdce a dokonca sa mi.. páčia.
Rupi Kaur je jedna z mála súčasných autoriek, ktoré mi majú čo povedať svojimi dielami. Teraz nehovorím, že sa v básniach a v ich autoroch vyznám, no autorka ako je táto a jej štýl písania sú TAK iné od všetkého, čo som doteraz čítala. Páčia sa mi básničky, ktoré sme rozoberali na strednej, naozaj áno. Len som si nemyslela, že novodobí básnici ešte môžu niečím prekvapiť.
Nemohla som sa viac mýliť – zo všetkých druhov je lyrika práve tým najsubjektívnejším, najosobnejším druhom, kde sa akceptuje všetko a tvorivosti autora sa nekladú medze.
“a lot of times
we are angry at other people
for not doing what
we should have done for ourselves– responsibility“
Kniha sa skladá z viacerých častí – wilting, falling, rooting, rising, blooming. Pomocou metafory tu je zobrazené zlomené srdce dievčaťa, ktoré sa učí znova žiť a ľúbiť samé seba.
Autorka nepoužíva veľké písmená a tiež žiadnu interpunkciu okrem bodky. Veľmi sa mi to páčilo, básne tak pôsobili menej.. formálne? No skrátka som sa k nim cítila o to bližšie. Bolo to akoby som sa preniesla do modernizmu v literatúre, kde autori písali štýlom, ktorý sa nazýval prúd vedomia – jednoducho písali čo im prišlo na um a snažili sa čo najlepšie zachytiť ľudské podvedomie.
Rupi Kaur píše svoje básne bez rýmu. Sú to básne, ktorých pointa je jasná, no napriek tomu sa zdá, že autorka nechala len tak prúdiť svoje myšlienky. Čo na srdci, to na papieri. Ako sa (ne)vraví.
“you left
and i wanted you still
yet i deserved someone
who was willing to stay”
Veľmi sa teším, že takáto knižka sa prekladá do toľkého množstva jazykov. Ukazuje ženskosť a zraniteľnosť, no i silu a odolnosť. Ak je tu jedna vec, ktorá mi v knihe udrela do očí, je to otvorenosť s akou autorka píše. Nezdržiava sa tém, ktoré sú v spoločnosti tabu, ale práve do tých nahliada.
Mrzí ma len, že do slovenčiny nie je vždy možné preniesť to, čo je v knihe v originálnom jazyku, a preto názov nie je “správny”. Prekladateľ si názov môže prispôsobiť ako chce, no v angličtine si Rupi zo Slnka urobí ženu a my nemôžeme, keďže je to podstatné meno stredného rodu. Nie je to preto Slnko a JEJ kvety ale Slnko a JEHO kvety. Nevadí, klobúk dole pred prekladateľkou, ktorá si s touto knihou dala prácu. ❤
“You do not just wake up and become the butterfly”
-Growth is a process.”
TU si ospevovanú knižku môžete kúpiť v slovenčine a TU v angličtine.
Knihu hodnotím na 9/10. ❤
Evi
