Súmrak dňa

Čo robí komorníka dobrým komorníkom?

Názov: Súmrak dňa/The Remains of the Day

Autor: Kazuo Ishiguro

Rok vydania v originálnom jazyku: 1989

Žáner: historické, fikcia, klasika

Séria:

Diel:

“If you are under the impression you have already perfected yourself, you will never rise to the heights you are no doubt capable of.”

Pán Stevens sa v lete roku 1956 rozhodne vydať na výlet a opustiť tak na chvíľu Darlington Hall, miesto svojho dlhoročného pôsobenia. Svoja profesionalita mu to nedovolila mnohé desaťročia, no list od pani Kentonovej ho konečne prinútil, aby si prezrel prekrásnu anglickú krajinku a možno možno pani Kentonovú navštívil. Ešte treba spomenúť, že pán Stevens je komorník. Jeden z najlepších.

Šesťdňový výlet Stevensovi umožní spomínať na svoju minulosť, na nacizmus, na dôstojnosť a na lásku medzi komorníkom a gazdinou, ktorá nemala budúcnosť.

“After all, what can we ever gain in forever looking back and blaming ourselves if our lives have not turned out quite as we might have wished?”

Kazuo Ishiguro je jeden z najuznávanejších autorov dnešnej doby, jeho meno pozná každé dieťa, dospelý i starší člo-.. dobre, už trochu preháňam. Deti možno Ishigura nepoznajú, no asi tak v čase vysokej školy ho už ľudia poväčšine registrujú. Narodil sa v Japonsku a ako päťročný sa s rodinou presťahovali do Veľkej Británie, kde žije doteraz. Získal Nobelovu cenu za literatúru a tiež rytiersky rád od kráľovnej. Vravím vám, je “špeci”.

Od jeho knižiek som očakávala veľa, neviem však či tieto očakávania naplnil. Každý má svoj literárny vkus, každému sa páči niečo iné, no je mi úplne jasné, že o knihe nemôžem povedať nič príliš negatívne. Je to predsa nositeľ Nobelovej ceny. Čo však môžem povedať je, že jeho štýl písania sa mi zdal.. nudný. No to koniec-koncov mohol byť aj zámer. Poďme sa na to spolu pozrieť.

Celá knižka je napísaná z pohľadu pána Stevensa, hlavného komorníka v Darlington Hall, bohatom a preslávenom sídle. Hneď na začiatku zisťujeme, akú veľkú zodpovednosť komorníci skutočne mali. Nebolo to len otváranie dverí a vítanie hostí. Komorníci mali na starosť o toľko viac. Pán Stevens nám podrobne vysvetľuje každý malý detail jeho práce.

Pre neho je to však náplň jeho života, byť dobrým komorníkom je zmyslom jeho bytia a tak sa i celú knihu správa. Ja-rozprávanie v tejto knihe podľa mňa nebolo veľmi spoľahlivé. Stevens nám odhaľoval len to, čo on považoval za dôležité. Boli sme v jeho hlave, skúmali jeho myšlienky, no predsa sme len vďaka vetám ako “Pán Stevens, ste v poriadku? Vyzeráte akoby ste plakali” zisťovali, že Stevens má aj city.

Myslím, že Stevens celý svoj život svoje pocity potláčal. Hnal sa za najvyššou možnou úrovňou profesionality, chcel byť čo najlepší, chcel dobre reprezentovať svojich pánov, všetko muselo byť dokonalé, a preto zabúdal na seba. Na to, čo potrebuje každý človek, aby sa na konci svojho života mohol pozrieť naspäť a povedať, že žil dobrý život. Že ním neplytval.

Jeho motto bolo, že jednoduchosť je základ. Komorníci museli byť neviditeľní, no predsa vždy nablízku. Stevens si myslel, že “veľkosť” spočíva v maličkostiach, v tichu a v pokoji. Takto opisoval anglickú prírodu. Nie je to nič veľkolepé, žiadne vodopády ani exotické rastliny, no je v nej veľkosť, ktorú príroda nepotrebuje vykričať do sveta.

“What is pertinent is the calmness of beauty, its sense of restraint. It is as though the land knows of its own beauty, its own greatness, and feels no need to shout it.”

Stevens sa počas celej knihy pokúšal vysvetliť slovo “dôstojnosť”. Bol presvedčený, že dôstojnosť je vlastnosť, ktorú musí dosiahnuť každý komorník, aby bol jeho život naplnený. Dôstojnosť bola to, k čomu sa Stevens pokúšal priblížiť celý svoj život. Zanedbával svoj osobný život a nechal sa ovládnuť kariérou.

Zakladal si na tom, že slúžil pánom, ktorí svojimi činmi prispeli k väčšiemu dobru, ktorí mali ten správny morálny kompas, a tým pádom i Stevens prispel k lepšiemu svetu. Možno nemal taký skvelý osobný život, no v tom profesionálnom podľa neho dosiahol veľa. To mu stačilo ku šťastiu.

“What can we ever gain in forever looking back and blaming ourselves if our lives have not turned out quite as we might have wished? The hard reality is, surely, that for the likes of you and I, there is little choice other than to leave our fate, ultimately, in the hands of those great gentlemen at the hub of this world who employ our services. What is the point in worrying oneself too much about what one could or could not have done to control the course one’s life took?”

Celú knihu som si však kládla jednu otázku. Stevens svojich pánov opisoval ako dobrých mužov, ako džentlmenov, ktorí vždy konali morálne a správne. Nie som si však úplne istá, či tieto názory boli Stevensove, alebo pramenili zo Stevensovej oddanosti a poslušnosti voči nim.

Knižka je dobrým výberom i pre historických fanatikov (pre mňa), pretože sa odohráva v prvej polovici dvadsiateho storočia a okrajovo opisuje udalosti tejto doby.

Tak neváhajte a prečítajte si ju! Alebo v podstate čokoľvek od Ishigura, presvedčte sa sami, či by vám autor sadol. 🙂 Ja nakoniec musím povedať, že knižka nebola úplná strata času a celkom sa mi páčila.

Hodnotím ju tak na 7/10.

Evi

Reklamy

One thought on “Súmrak dňa

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.