Čo všetko je morálne? Čo spadá pod správne rozhodnutia?
Názov: Amsterdam
Autor: Ian McEwan
Rok vydania v originálnom jazyku: 1998
Žáner: súčasné, fikcia, dramatické
Séria:
Diel:
“He would work through the night and sleep until lunch. There wasn’t really much else to do. Make something, and die.”
Na Mollyinom pohrebe sa stretávajú dvaja starí priatelia. Clive a Vernon obaja kedysi boli jej milenci. Dnes je však všetko inak. Obaja vedú svoje životy bez nej , no poznačila ich natoľko, že si prišli uctiť jej pamiatku. Molly však po sebe zanechala viac ako svoj popol – jej manžel George nájde fotografie, ktoré môžu potopiť vplyvného muža, Juliana Garmonyho, taktiež jej bývalého milenca.
Niekoľko dní po pohrebe Clive a Vernon uzavrú dohodu, ktorá navždy zmení ich životy a prerastie v niečo, čo ani jeden z nich nemohol očakávať. Všetko sa odohráva okolo fotiek, morálky a nakoniec i žiarlivosti.
Knihy sú skutočne zázračné. Každá kniha je svojím spôsobom jedinečná.. Môže to byť romantika, fantasy či odborná literatúra – nech už čítate akúkoľvek, prebúdza vo vás pocity, vzbudzuje vo vás otázky, dáva vám niečo do života. Ak už nič, tak aspoň zážitok. Zlý či dobrý, je to jedno, pretože niečo vám z nej ostane.
Pre mňa je to niečo tentokrát veľmi pozitívne. Knižku som čítala “naslepo”, vôbec som nemala šajnu o čom je ani ako skončí. Kniha Amsterdam vôbec nezapadá do takých, ktoré bežne čítam. Nie je romantická ani fantastická ani historická.. skrátka je to niečo, čo by som sama do ruky nechytila.
Dostali sme zadanie v škole a veľakrát sa mi už stalo, že som za takéto knihy bola vďačná. Niečo, na čo by som nikdy ani nepomyslela vo mne zanechalo silný dojem, ktorého sa budem ešte dlho snažiť striasť (alebo nebudem). I keď tu chýbali črty, ktoré v knihách vyhľadávam, predsa len ma dokázala osloviť a dúfam, že osloví ešte mnoho čitateľov.
Poďme sa teda v skratke pozrieť na to čím je pre mňa výnimočná. No spoilers, of course.
“We know so little about each other. We lie mostly submerged, like ice floes, with our visible social selves projecting only cool and white.”
Ian McEwan je autor, ktorý dokáže majstrovsky zachytiť všetko podstatné. Svoje postavy má do hĺbky prepracované a nebojí sa zobraziť hriešnu ľudskú povahu. Nikto nie je dokonalý a nikto ani nie je dokonale nesebecký či dobrý. Každý máme niečo, čo v sebe skrývame, dusíme, niečo čo nikto nevie. Autor sa tohto chytil – nášho “predstierania bezchybnosti”.
Dej knižky sa teda začína na Mollyinom pohrebe, no tým sa jej príbeh ani zďaleka nekončí. Zanechala totiž po sebe “spúšť” – troch milencov, jedného manžela a kompromitujúce fotky, ktoré mali moc zničiť kariéru jedného muža a ukázať na druhom, či sa vie správne rozhodnúť.
Rozprávači deja sa striedajú. Kniha je vždy písaná on-rozprávaním, no zakaždým sa zameriava buď na Clivea či Vernona, ku koncu i na iné postavy.
Clive je jeden z najuznávanejších hudobných skladateľov svojej doby. Je nesmierne talentovaný, čestný muž. Bol jeden z Mollyiných milencov. Prvého spoznávame jeho, jeho život, pohnútky a ciele. Clive skladá melódiu pre orchester. Má to byť jeho najveľkolepejšie dielo.. nedokáže však akosi prísť na správne tóny. Správne noty.
Postupom času zisťujeme čo všetko je Clive ochotný urobiť pre svoju kariéru, pre to, aby našiel túto melódiu. Myslím, že na tejto postave sa najviac ukazuje autorova schopnosť odhaliť nám jej život, no zároveň nám o nej povedať tak málo.
Vernon je Cliveov priateľ, ktorý si od neho stále len bral, no nikdy nič nedal. Teda aspoň tak ho Clive vo svojich myšlienkach opisuje. Vernon však nezdieľa jeho pocity a hlavne má veľmi veľa práce ako šéfredaktor známeho časopisu. Je natoľko zaneprázdnený, až má pocit, že.. mizne. Vernon je síce dôležitý, ľudia za ním chodia po rady a po súhlas, on však vnútri cíti jedno veľké prázdno, ktoré nemá čím zaplniť.
Keď sa mu však naskytne príležitosť zabodovať, má pred sebou obrovské rozhodnutie – odhaliť niečo, čo zničí kariéru dôležitého muža a týmto pred ním ochrániť svet? Alebo si kompromitujúce fotografie nechať pre seba za cenu toho, že popularita Juliana bude stúpať?
Julian Garmony je tretí Mollyin milenec. Zo všetkých milencov je najvplyvnejší. Je to dôležitý politik a preto je pre neho jeho popularita a dobrá reputácia nesmierne dôležitá. Nie je to dobrý človek a práve preto mu Vernon chce zabrániť v tom, aby sa stal premiérom.
Čo je na knihe najdôležitejšie je podľa mňa (ne)oddelenie dobra a zla. Môže byť niekto iba dobrý a iný zas iba zlý? Sú ľudia naozaj buď čierni, alebo bieli? Celý dej je popretkávaný otázkami o morálke, o správnych a nesprávnych rozhodnutiach. Každá z postáv má svoju pravdu, zachová sa dobre v jednej veci, no v inej zas pohorí na celej čiare.
Clive a Vernon sa celú knihu doťahovali. Kto z nich je lepší? Ktorý z nich má pravdu?
“and roads, new roads probing endlessly, shamelessly, as though all that mattered was to be elsewhere.”
Autor nám predostieral krásne myšlienky – načrtol problémy spoločnosti, ktoré nás ťažia dodnes. To, že žijeme príliš rýchlo a uniká nám to podstatné. Nedokážeme sa zastaviť a rozmýšľať. Svet sa rýchlo mení a my všetko chceme hneď. Akoby nezáležalo na ničom inom, len na hýbaní sa z jedného bodu do druhého.
Počas čítania som si veľa ráz bola absolútne istá, že poznám hlavné postavy, že ich dokážem odhadnúť. Clive by predsa toto nikdy neurobil. Vernon si to určite uvedomí. Autor ma však toľkokrát prekvapil! Minimálne od polovice knihy som bola v napätí, pretože som NEVEDELA čo sa ešte môže stať a netrúfala som si tipnúť.
Koniec knižky predčil všetky moje očakávania, pretože to, čo sa zdalo tak nepodstatné sa zrazu stalo pointou knihy. Z čisto okrajovej postavy sa zrazu stala hlavná zápletka. Stal sa z nej niekto, kto celý čas ťahal za nitky. McEwan nádherne schovával pravú podstatu vecí a dokázal svojich čitateľov upútať. Mňa si teda získal hlavne tým šokujúcim záverom, ktorý ma poriadne dostal.
Knihu vám teda vrelo odporúčam! ❤
Hodnotím ju na 8,5/10.
Evi
Jednoducho KNIHY 