Prečo (ne)mám rada leto

I keď to tak možno nevyzerá, tento článok sa samozrejme zaoberá knihami.. a problémami s nimi spojenými.
(ale skôr je to len mnou)

Takže, leto.

Je to krásny teplý čas, kedy sa nikomu nič nechce, no zároveň sa každému chce všetko. Je to skvelá príležitosť pre toľko rôznych aktivít a toľko rôznych zážitkov. Hlavne my, študenti, či už stredoškoláci či vysokoškoláci milujeme leto, však? Máme prázdniny, nič nemusíme robiť, nepotrebujeme kŕmiť nikoho hladné krky okrem tých našich a ani zarábať peniaze. (teda, ako kto.. mne peniažky z brigády vždy mega dobre padnú)

Leto je tiež ideálny čas pre rozvoj… čohokoľvek. Chcem sa naučiť hrať na gitare? V lete stíham. Možno začať nový jazyk? Prečo nie. Veď keď nebude škola, všetko sa zvládne. Skrátka, pre premotivovaných ľudí ako som ja, je leto ten najlepší čas na nájdenie si nových koníčkov a ich nasledovné zanedbávanie.

Vravím nasledovné zanedbávanie, pretože sme len ľudia a priznajme si, že nás niektoré aktivity veľmi rýchlo vedia omrzieť. Príklad:

predsavzatie: wuaaa, každé ráno budem chodiť behávať a pokúsim sa zdravšie žiť
realita: vypnem päť budíkov a večeru do seba napchám o desiatej večer

Ďalšia ilustrácia:

predsavzatie: čo je také ťažké na gitare, každý deň sa naučím päť nových akordov a o chvíľu som virtuózka
realita: chúďa gitara zazrie svetlo sveta raz za týždeň, kedy si opakujem päť akordov z prvého týždňa, ktoré vždy zabudnem

Ak si myslíte, že tieto dva príklady majú niečo spoločné so mnou.. pf, čo ste.. len mám skvelú predstavivosť. (veľkosti horčičného zrnka) Ale s tou gitarou trochu preháňam, viem asi aj 10 akordov.

Čo ma neskutočne mrzí, no musím to zo seba dostať – takto to často mám i s knihami. Na leto si naplánujem veľkú výzvu, teda okrem tej mojej celoročnej na goodreads, kde som tak pozadu ako sa len dá byť. Táto veľká výzva spočíva v tom, že sa pozriem na poličky mojej zaprášenej knižnice a vyberiem knižky, ktoré už príliš dlho zapadajú prachom, a ktoré som nikdy nikdy nečítala. Cieľom je ich prečítať, ako vám možno došlo.

No a.. ehm.. každý rok tak trochu vyťahujem tie isté knihy?

2017 – ty kokšo, ten Princ a bedár si už ozaj zaslúži trošku pozornosti

2018 – do paže, Princa a bedára som nemala minulé leto čítať?

2019 – konečne vytiahnem Princa a bedára z poličky, na dovolenke sa mi podarí prečítať pár strán (18) a.. pravdepodobne ho vrátim naspäť

Predstavte si ešte ďalších päť až desať kníh a viete ako to u mňa každé leto vyzerá. Som však presvedčená, že niečo je vo vzduchu, nemôžem byť predsa tak blbá. Každé leto ma jednoducho chytí veľká apatia voči akýmkoľvek knihám, nie len tým neprečítaným v polici. Tým, že zrazu nemám povinnosti sa ledva viem donútiť robiť triviálne úkony, ako je napríklad ísť sa vyvenčiť von (teda.. psa), nieto ešte čítať knižky.

Začínam síce stále nové a nové aktivity, ale tým sa stane akurát to, že knižky odsuniem na druhú, niekedy až piatu koľaj a potom sa na konci leta spamätám, že som nič neprečítala a začína semester a zase nič neprečítam.

Máte to niekto tiež tak? Som v tom sama? Dajte mi vedieť! ❤

P.S. Darujem knihu Princ a bedár, ak by mal niekto záujem. 😀

Evi