Karmínové pouto

Čo by sa stalo, keby Červená čiapočka bola tiež aj vlkom?

Názov: Karmínové pouto

Autor: Rosamund Hodge

Rok vydania v originálnom jazyku: 2015

Žáner: young adult, romantické, fantasy

Séria: žiadna

“In all your life, your only choice is the path of needles or the path of pins.” 

Keď mala Rachelle 15 rokov, začala sa učiť zaklínadlá na ochranu svojej dediny. Potom však v lese zišla z cesty a stala sa súčasťou toho zla, ktoré mala odvrátiť. Službou kráľovstvu sa tento svoj kaz snaží odčiniť, ale počas ochrany kráľovho potomka sa dozvie veci, ktoré mali zostať utajené….

Od Rosamund Hodge som už predtým čítala Krutú krásu, čo bolo prerozprávanie Krásky a zvieraťa. Toto má byť prerozprávanie Červenej čiapočky, no nech som sa snažila, ako som chcela, viac ako základ tejto rozprávky som tam nenašla.

Inak, všade vás po anglicky varujú, že to nepatrí ku Krutej kráse a čo spraví Martinus? Nazve to druhým dielom série. Pritom sa ani nehovorí o rovnakom svete.

Potom ešte Hodge vytvorila prerozprávanie Rómea a Júlie a tam je toho pôvodného trochu viac. To však z týchto troch diel odporúčam najmenej. A teraz k recenzii.

“Do you think that doing the right thing will always be pretty?” 

Po úžasnej Krutej Kráse som od Karmínového pouta čakala viac. Tým nechcem povedať, že to nebolo dobré, ale nebolo to až tak úžasné.

V KP (už sa mi to nechce celé písať) nás okrem základného príbehu čaká aj pohľad do dávnej minulosti, z ktorej pochádzajú legendy, proti ktorým hlavná hrdinka Rachelle bojuje. Tie mi trošku miestami pripomínali Janka a Marienku, ale nikto o tom nehovorí, tak sa tvárme, že ani ja.

Rachelle bola trochu prchká hlavná hrdinka a miestami som ju chcela mierne ubiť. Blbé je, že ona by skôr ubila mňa. Na druhej strane bola lojálna, šla si za svojím a napriek tomu, že vlastne bola “zlá”, stále sa snažila zachrániť svet. To sa mi veľmi páčilo. Že hlavná hrdinka nie je nevinný anjelik, ktorý bojuje proti všetkému zlu, ale že je to vlastne skúsená bojovníčka s pochybnou povesťou ale správnym morálnym kompasom.

Okrem toho sme mali dvoch ďalších, Ereca, ktorý mi desne liezol na nervy, čo autorka asi aj zamýšľala a tým pádom to bola perfektne napísaná postava. A Armanda, ktorý sa veľmi pekne vyvíjal.

Teda, celkovo všetky dôležitejšie postavy mali viac rozmerov a nezdali sa tam byť len na to, aby tam boli. Aj svet bol dobre prepracovaný, od zvláštneho kráľovstva až po pradávne legendy.

Napriek tomu, že je kniha určená pre mladých dospelých, čo je zväčša kategória 14+, mne sa to zdá také čítanie aspoň 16+. Prečo? Neviem to celkom dobre vysvetliť, ale okrem miernej romantiky a občasných náznakov niečoho korenistejšieho, je tu dosť veľa krvi a násilia.

Ja toto v knihách (ani filmoch či seriáloch) veľmi nemusím, mám živú predstavivosť a je mi to odporné. Ale autorka chcela ukázať, aký tento svet je, nič neprikrášľovať a tým pádom jej to vlastne nemám za zlé, len pre mňa to znižuje pozitívny zážitok z čítania.

“She had won them the sun and the moon, but she had become a monster.”

Rosamund Hodge nevie napísať nudnú knihu a nech sú akokoľvek nechutné a zvrátené, tak si ich prečítam všetky.

Knihu hodnotím na 8/10.

Pepa

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.