Reading Challenge update aneb prečo byť deprimovaný

Moje reading challenges pre mňa boli vždy nesmierne dôležité. Som predsa nejaká perfekcionistka a nemôžem niečo nechať nedokončené. A som tiež predsa nejaký knihomoľ, a preto musím prečítať istý počet kníh za rok, aby na mňa toto pomenovanie stále platilo.

Postupom času (života) mám však menej a menej času na svoju najobľúbenejšiu záľubu, a keď si už v tomto bode na knihy nenachádzam čas, všetko je riadne na figu. Odráža sa to aj na mojej reading challenge a nerobí mi to dobre na psychiku. (ani Pepe)

Motivácia mi pri stanovovaní mojich ročných výziev nikdy nechýbala. Vedela som, že cez rok budem čítať, a že chcem čítať. Chcela som si to značiť a takto krásne štatisticky vidieť, že som veľká čitateľka.  Od roku 2016 sa mi to takmer vždy podarilo.

V 2016-tom som si dala cieľ prečítať 70 kníh. To som zvládla na jednotku a celkom ľahko, pretože okrem veľmi zanedbávaných školských povinností a minimálnych mimoškolských aktivít som nerobila nič iné, iba bola zahrabaná v knihách (ktoré som mala v čítačke). Čítala som jednu knihu za druhou a pomaly si zvykala na taký životný štýl.

V roku 2017 som sa “hecla” a odhodlala sa prečítať až 100 kníh. Musím povedať, zabralo mi to veľa času a energie a ako sa pozerám, nakoniec som túto výzvu ani nedokončila. :O Zostala som na biednych 98/100. Nechápem.

Toto bolo stále ešte obdobie, kedy som nezniesla pomyslenie na to, že by som nechala niečo nedokončené. Či už výzvu, alebo, moje nervy, knihu. Pomaly som si však začínala uvedomovať, že každá kniha sa nemusí dočítať a všetky výzvy sa nemusia do bodky splniť.

V roku 2018 som preto prešla na trochu realistickejšiu cestu, a to bolo 80 kníh za rok. Tento rok bol mojím maturitným ročníkom, no čítanie mi celkom šlo a skrátka som to znovu zvládla. Myslím však, že práve toto bol rok, kedy som na poslednú chvíľu čítala Kluby záhad od Brezinu, aby som si nejaké tie knihy zaznačila a dokončila výzvu.

Tento rok som šla ešte nižšie. Mala som už aký-taký odhad a vedela som, čo si môžem dovoliť. Aspoň som si to myslela. Vrátila som sa na 70 kníh. Momentálne som v roku 2019 prečítala 23 kníh. Som 36 kníh pozadu.

S vysokou školou a prácou v kníhkupectve si človek nestíha ani len vydýchnuť, nieto ešte nájsť voľný čas na knihy. Ako som dospievala, bolo mi stále viac a viac jasné, že takýto životný štýl, toto čítanie dvoch/troch kníh za týždeň, nebudem schopná udržať.

Dospieť však do bodu, kedy ste žiadnu knihu neprečítali už viac ako tri týždne, je maximálne desivé. Snažím sa nachádzať si čas na knižky, mám ich doma toľko. Či už z knižnice, alebo na čítačke. Chcem sa snažiť. No v každej voľnej chvíli, ktorú mám, myslím akurát tak na to, čo všetko by som mohla a mala robiť do školy. Help.

Ako ste na tom vy so svojou reading challenge? Okrem Pepy v tomto asi nikto z mojich priateľov na goodreads nie je na správnej ceste. Možno to tak veľmi deprimuje len mňa. Ale 36 kníh pozadu? To už je príliš, naozaj.

Tak mi držte palce, nech túto prehru nejako predýcham.

Evi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.