Slunce je také hvězda

Môžete za jeden deň spoznať a aj sa zamilovať do svojej osudovej lásky?

Názov: Slunce je také hvězda

Autor: Nicola Yoon

Rok vydania v originálnom jazyku: 2016

Žáner: súčasné, romantické, young adult

Séria: žiadna

“Maybe part of falling in love with someone else is also falling in love with yourself.”

Pre Natashu je toto posledný deň v Amerike. Je totiž imigrantka bez dokumentov a po deviatich rokoch jej na to prišli, tak ju teraz aj s rodinou deportujú. Daniel má dnes dôležité interview pre Yale, kam vôbec nechce ísť. Okrem toho hľadá nejaké znamenie, ktorým, tak sa zdá bude práve Natasha… Napriek tomu, že sa zdá, že sú si pre seba súdení, ako to môže asi tak skončiť?

Ako je už pre mňa klasikou v posledných mesiacoch, na dobré knihy prichádzam dosť neskoro. Ako sa zdá, o existencii tejto knihy som sa dozvedela len v júli tohto roku (ani už neviem ako) a s malou nevôľou som sa do čítania pustila až teraz. Najmä kvôli tomu, že už je film a chcela by som si ho pozrieť… Hoci som ešte nevidela ani Everything, everything. 

Pretože, áno, Nicola Yoon napísala aj tú fantastickú knihu. Možno sa pamätáte, že sme ju u nás na blogu recenzovali (a aj film sme rozoberali). Ja som si to pri čítaní nespojila až do poslednej strany, zaujímavé. A to pritom mi väčšinou mená autorov ostanú vryté v pamäti.

Knihu som dočítala pred asi 15 minútami, takže neviem ako veľmi toto bude recenzia a ako veľmi skôr výlev mojich pocitov. Pretože ich mám naozaj, naozaj veľa.

Po prvé, či ide o romantiku alebo nie, toto by bol fantastický príbeh dvoch ľudí aj bez toho. Natashu čaká deportácia do krajiny, ktorú už ani nepovažuje za svoju. Daniel sa nikdy nevie dorovnať svojmu úspešnejšiemu bratovi, ktorý ho vlastne neznáša. A tento jeden deň má silu všetko zmeniť. Nielen preto, že sa stretnú, ale preto, čo ich čaká pomimo toho.

Obidve hlavné postavy sú “neameričania”. Tasha je z Jamajky, Daniel sa síce narodil v USA, ale je z Kórei. Vlastne akoby nepatrili ani tam ani tam. Majú veľa spoločného, no napriek tomu sa líšia takmer vo všetkom. A je krásne vidieť, ako to tiež vidia a ani jeden neodsudzuje toho druhého alebo si nemyslí, že by sa mali naozaj zmeniť alebo čo (len včera som videla hodnotenie, že Grease, ten slávny americký film nie je o prekonávaní rozdielov, keď sa ona nakoniec kvôli nemu na konci totálne zmení. Tak táto kniha o tom vôbec nie je).

Autorka úžasne opisuje Tashino zúfalstvo a Danielovu.. optimickosť? Naivitu? Dobrosrdečnosť? No neviem. Obaja sú už po pár stránkach plnohodnotné ľudské bytosti, ostatné postavy, hoci dobre rozvité (k tomu sa dostanem), popri nich až tak blednú.

Malá výčitka – hoci Natasha má aj brata aj BFF, miestami, najmä kvôli rôznorodej intenzite vzťahov, akoby sme na to úplne zabúdali. A pod my myslím čitatelia, ale tuším aj Nicola Yoon.

“Sometimes your world shakes so hard, it’s difficult to imagine that everyone else isn’t feeling it too.”

Príbeh vidíme z pohľadu Daniela a Natashi, v rôzne dlhých kapitolách. To je občas prestriedané kapitolami so vstupom do okrajových postáv, čo bolo naozaj pekné. Niekedy teda smutné. Ale určite veľmi obohacujúce. Mám taký nenápadný pocit, že to robil aj Adam Silvera v They Both Die At The End, a tiež sa mi to páčilo. Opravte ma, ak sa mýlim….

Okrem toho nám Yoon poskytla aj rôzne útržky informácii o všetkom možnom. Od vzniku oka až po to, prečo v Amerike väčšinu obchodov s kozmetickými prípravkami pre Afroameričanov vlastnia Juhokórejčania. Neviem, koľko som si zapamätala, ale veľmi sa mi to páčilo a veľmi som sa snažila si to zapamätať.

“The trouble with getting your hopes too far up is: it’s a long way down.”

No teda, toto všetko zo mňa vypadlo ani neviem ako. Ten jeden deň, čo na seba N+D majú je tak nabitý udalosťami, že ja by som bola unavená už okolo druhej poobede. A som vyčerpaná už z čítania. Posledné stránky som len tak hltala a mierne plakala. Ešteže mám vodeodolnú (vodoodolnú? Nikdy neviem…) špirálu, inak by dnes celá moja make-up snaha bola nanič.

A mohla by som pokračovať. Ako táto kniha odosielala dôležité myšlienky. Ako sú tam pekné myšlienky. Že postavy mali aj iné záujmy. Že to nebolo vôbec klišé. A ani insta-love vlastne. Radšej končím a poviem vám – prečítajte si ju tiež. Ja idem pozrieť, kde uvidím ten film…

If people who were actually born here had to prove they were worthy enough to live in America, this would be a much less populated country.

Knihu hodnotím na 9.5/10.

Pepa

One thought on “Slunce je také hvězda

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.