Už od tohto leta čítam nielen slovensky a česky, anglicky, ale aj po španielsky. Je možné, že každý z nás to má inak, no pozrite sa, ako to mám ja.
Niežeby som už predtým španielsku knihu nečítala a aj neprečítala. Ale tentoraz to beriem vážnejšie. Najmä preto, že tentoraz musím. To, samozrejme, mierne komplikuje veci, pretože ak niečo musím, strašne nerada to robím.
1. Slovenčina
Po slovensky čítam samozrejme najdlhšie. V priemere mi jedna stránka trvá ani nie minútu, viem, že nečítam každé slovo. Avšak každému slovu rozumiem.
Po slovensky však už takmer nečítam, iba ak ide o knihy pôvodne slovenské, či preložené z jazyka, ktorý neviem. Prečo? Pretože ak je to kniha preložená z angličtiny, v hlave prekladám späť. Hľadám chyby. A podobne.
Ak čítam po slovensky, môžem čítať kdekoľvek. Môže ísť televízia, môžem sedieť v reštaurácii. Môže sa diať, čo sa chce. Dokonca môžem aj počúvať iný rozhovor a registrujem oboje. Predsa len, materský jazyk.
2. Čeština
Po česky čítam takmer tak isto dlho. Doma máme množstvo českých kníh a spolu s českými filmami a rozprávkami, rovno tak aj čítam. Niekedy si nepamätám, či niečo bolo po česky či po slovensky (no alebo po anglicky). Tempo je takmer také isté ako v slovenčine. Tiež asi nečítam každé slovo, no a takmer každému rozumiem. Výnimky sa vždy nájdu, to ma však vždy veľmi pobaví.
Po česky však už v súčasnosti nečítam. Už dávno som neprišla po českú knihu, ktorá by ma zaujala, no musím povedať, že nevyhľadávam. Už ani neviem o tom, že by do češtiny preložili niečo, čo neviem v slovenčine zohnať (z tých ostatných jazykov).
A v minulosti? Našťastie Česi rýchlejšie prekladali YA a podobne. Spätne by som sa im chcela poďakovať.
3. Angličtina
Po anglicky pravidelne, väčšinovo, čítam cca od 15. rokov, keď som šla na pobyt na Nový Zéland. Ak čítam ľahkú fikciu, ako romantika či YA, tempo je rovnaké, ako v slovenčine. Pri odbornejších textoch, či textoch s mnohými opismi klesáme na cca 1.5 minúty na stranu (po slovensky asi rovnako, aby sme si pravdu povedali).
Ako vravím, po anglicky čítam väčšinu. A to preto, že najviac pre mňa zaujímavých kníh pochádza z USA.
A čo sa prostredia týka? Nepotrebujem ticho, no už sa nezvládam sústrediť na rozhovor, ktorý prebieha. Teda, ak nejde o odborné texty. Tam by som poprosila len nejaký šum v pozadí 😀 Ale zase, to asi platí aj pre predchádzajúce jazyky, len som to nespomenula, pretože odborné texty čítam takmer výhradne v angličtine.
4. Španielčina
A prichádzame k poslednému, a preto aj najproblematickejšiemu jazyku. Zatiaľ som prečítala jednu celú knihu minulý rok, jednu som načala minulý rok. Dve mám rozčítané teraz. Snažím sa zatiaľ výhradne fikciu, najmä preto, že je to ľahšie a rada by som zistila, ako vyzerá nenútený rozhovor. Ale je to ťažké, po španielsky toho veľa nevychádza.
Pri španielčine moje tempo kelsá na cca 2 minúty na stranu. O trochu menej, ak je to samý dialóg. O trochu viac, ak je to len jedna kopa textu.
A aj prostredie sa nám komplikuje. Potrebujem celkom ticho alebo nejaký nerušivý šum. Určite nie televízia, rozhovory. Potrebujem totiž prečítať každé slovo, občas si to aj preložiť.
Úprimne povedané, pri čítaní po španielsky sa cítim veľmi ťažkopádne. Zrazu sa viem vcítiť do tých z vás, ktorí sa podobne sťažujú na angličtinu. Ja však už viem, že praxou sa to zlepší. Hádam to pôjde aj vám! Možno sa nedostanem úplne na úroveň angličtiny, najmä kvôli nedostatku príležitostí. Ale ak zvládnem španielčinu? Snáď sa pustím aj do ďalšieho jazyka.
A medzitým? Založme si podpornú skupinu, ak aj vy bojujete s textami v novom jazyku!
A v akom jazyku by ste chceli začať čítať? Pre mňa je ďalší krok čínština, no a ak sa tento rok naučím po francúzsky, tak to!
Pepa
Jednoducho KNIHY 