Dlhšia… pauza? Životno-knižné zhrnutie. Aspoň jednej z nás.
Dnes som najprv s úžasom a potom hanbou pozrela na dátum posledného nášho #bookstagramu a ono to už bolo viac než rok a pol. Potom som pozrela na dátum posledného článku tu a ono to bolo už takmer 10 mesiacov.
Povedať, že obe trpíme krízou či nechuťou ďalej tvoriť by bolo asi… neadekvátne. Ja viem, že mňa často chytí slina a veľmi by som vám chcela napísať recenziu či dve, niečo pofotiť. Ale potom príde na samotný ten čas… A mám pocit, že toho v poslednom čase mám menej ako málo a ja sa ho rozhodnem stráviť inak. Či produktívnejšie, to je celkom iná otázka 😀
Od toho júla to nebolo veľa kníh, ale teda skúsime ich použiť ako časovú os na to, čo sa mi v živote dialo a krátke recenzie na tie jednotlivé knihy.
Hneď po Kirké som sa pustila do Mexican Gothic, čo sa mi zdá, že bolo už aj preložené, ale nechce sa mi to hľadať. Tento horor ma sprevádzal pár dňami pri bazéne a hoci nie som veľmi fanúšička hororov, tento si ma získal.
Ako k recenznému výtlačku som sa dostala k zvláštnosti menom Optima Terra:… a ani vám nedopíšem názov, lebo to bolo celé akosi divne ploché. Ale potom! Potom konečne prišiel rad na The Illuminae Files a ľudia, to bolo skvelé! To som nechcela, aby skončilo. Sériu som si, mimochodom, zabezpečila po anglicky v pevnej väzbe a je to jedno z najlepších rozhodnutí môjho života.
Potom som prečítala piaty diel Apolóna, ktorý bol asi dobrý, ale splýva mi s tými ostatnými, pár dní (DVA TÝŽDNE!!) som sa trápila nad The Essex Serpent, potom som sa dostala k Legendborn, čo je zaujímavé prerozprávanie mýtu o Artušovi. Spomínam si, že som to čítala aj počas grilovačky, ku ktorej som spravila výborný mrkvový koláč. Možno z tohto blogu spravíme taký mix, ale zas… to už niekto robí, no.
Rule of Wolves je ďalšia kniha, ktorú si spájam s pobytom pri bazéne pod čerešňou, Leigh Bardugo teda vôbec nesklamala. Ku koncu augusta, ak sa nemýlim, tak vo vlaku na ceste od návšteve Evi som konečne dočítala They Wish They Were Us, čo… je vo svojom žánri veľké klišé, neviem, či to môžem odporúčať. Ja som to teda doťukala po 6 mesiacoch prerušovaného čítania.
Počas balenia a odchodu z domu som ešte predsa len stihla jednu veľmi dobrú knihu, a to The Wolf and the Woodsman, čo je pomerne temné prerozprávanie nejakého maďarského mýtu. S Červenou čiapočkou to nemá nič.
No a potom som odcestovala do Španielska a najprv všetko bolo fajn, na pláži som si čítala The Kingdom of Copper, no stress, žiadne ponáhľanie sa. Potom som prečítala pár kníh, ktoré si ani poriadne nepamätám, tak škoda im venovať viac slov, až kým som nemusela čítať knihu Tea Rooms, po španielsky, na test. Tá bola celkom zaujímavá, ale iba ak viete po španielsky. Rovnako tak Soldados de Salamina.
Pomedzi to som čítala veľmi zaujímavú knihu This book could save your life, ktorá 100% je už aj preložená. Odvtedy sa zo mňa stal zdravotný vševedko a asi leziem ľuďom na nervy. Takže odporúčam, najmä ak si myslíte, že svalovica je skrz kyselinu mliečnu a ak ráno užívate 7 výživových doplnkov.
A potom Vianoce! Najprv som čítala veľmi dobrú knihu Don’t Read The Comments, odporúčam, hoci viac mám pocit, že si to pamätám zo zlých dôvodov (nie preto, prečo autorka chcela). No a potom… som sa pustila do absolútnej enormity s menom The Empire of the Vampire, no a to bolo úžasné a dlhé a skvelé a… Tí dobrí spisovatelia, to je taký dar ľudstvu.
Pred odchodom som stihla ešte Namesake, čo viem, že aj naozaj prekladajú/preložili. Neviem… ja som čakala, že ten príbeh pôjde trochu inak. Ale milé to bolo.
Preskočíme pár nepodstatných kníh až kým neprídeme k The Empire of Gold, čo bol úžasný záver série, ktorý sa mi bude naveky spájať s “prvým slnkom” tohto roku, ktoré som si vychutnávala na balkóne.
Začiatkom marca, niečo, čo sa zdá byť ledva za rohom, som prečítala výborný úvod do New Adult série the Bone Shard Daughter, a asi 5x som chcela napísať recenziu, len nebola kapacita. Hneď za tým som prečítala The Final Girl Support Group, zase trošku horor, ale veľmi dobré psychologicky. Prečítala som aj čosi iné od toho istého autora, ale to bolo divné a nebudem na to myslieť.
Hneď na to som si strihla duo úplne pekných romantík, The Love Hypothesis a The Spanish Love Deception, oboje odporúčam v lete k moru. A už sa nám láme mesiac na apríl a v apríli som zatiaľ prečítala 4 skvelé, skvelé knihy. The Girls I’ve Been pre trochu teenagerskej akcie a množstvo psychológie. Scavenge the Stars pre naozaj dobrú YA/NA fantasy, v kvalite, na akú sme si zvykli pri väčších menách. The Goddess in the Machine bolo niečo, čo som časom dokázala predvídať (mám veľa podobných diel za sebou), ale aj tak odporúčam, výborné YA/NA fantasy s kopou výborných zvratov. A len včera či predvčerom som dočítala A Curse So Dark And Lonely, s čím meškám asi… celý môj život, a… úžasné. Krásne. Spektakulárne. Odporúčam.
No a pár kníh mám ešte rozčítaných. Poviem vám, takéto krátke zhrnutie sa mi robilo oveľa ľahšie. Myslím, že sa dohodneme, že ak vás kniha zaujala, vygooglite si ju aj bez mojich linkov. Snáď nabudúce zvládnem aspoň obálky kníh.
Mám pocit, že v poslednom čase som sa pustila do väčšieho čítania, uvidíme, či to ostane aj teraz, keď mi skončili kratučké prázdniny. Som 15 kníh pozadu vo svojej 100-knižnej ročnej výzve. Dohnať sa to dá, to je jasné… Ale radšej by som pokračovala s tou kvalitnou literatúrou a nie s tou, ktorú som radšej vynechala 😀
Tak nabudúce.
Pepa
Jednoducho KNIHY 