#1, lebo akosi čakám, že skôr napíšem súbor krátkych ako množstvo dlhých.
Čítať viac: Minirecenzie 2023 #1Ahojte, ako sa máte? Od posledného článku na blogu je to už takmer rok a… Nám asi stále chýba motivácia. Možno preto, že už čakáme, že blogy ani nikto nečíta. Bookstagram je už vraj tiež pasé. A in je booktok.
Ale teraz budem znieť staro. Ja by som chcela, že až budem o knihách hovoriť, ľudia vydržia dávať pozor dlhšie ako 30 sekúnd. Alebo len 3 sekundy. Chcela by som vám poskytnúť viac, ako 2 vety na obrazovke na trending zvuk.
Takže v snahe dačo také dosiahnuť sa poďme pozrieť, ktorých 11 (10) kníh som tento rok prečítala.
Môj rok začal s Gleanings od Neala Shustermana (& co., je tam viac autorov). Je to pár príbehov zo sveta Kosca, séria, o ktorej sme tu určite dosť nehovorili. Ak ste čítali sériu, musím zbierku len odporúčať.
A potom sa začala moja línia romcoms. Totiž, pomedzi akademické články je najlepšie sa príliš nezamýšľať aj nad knihami. A tak som prečítala Love on the Brain, výbornú romcom pre ľudí cca 25r. Od autorky ste možno čítali The Love Hypothesis, za mňa bolo toto aspoň tak isto dobré.
Vo voľných pokračovaniach som ja pokračovala s The American Roommate Experiment, čo bolo veeeeeeľmi zlaté. S jednotkou (The Spanish Love Deception) to porovnávať nebudem, boli celkom iné.
Potom som si jemne odbočila k The Birthday Girl, čo určite nebola romcom, hoci som sa aj zasmiala, ak sa dobre pamätám. Tento príbeh je o príťažlivosti medzigeneračného typu (objekt záujmu je doslova otec jej priateľa). Kniha mi prišla trošku príliš dlhá, trošku príliš idealistická.
Romantika s vtipným, no asi nie romcom, podtónom pokračovala v podobe Price of a Kiss, čo znova bolo DOSŤ dlhé. Priatelia… fakt by to bolo dobré okresať. Znova trošku idealizované, ale zase romantiku nečítame pre realistické scény (hoci koncom minulého roka som čítala aj také…). Ale musím povedať, že aj tu som sa zasmiala.
Ďalšia kniha na mojej poličke je učebnica gréčtiny, ale tú som akosi len v decembri nestihla dočítať a skrz množstvo akademickej literatúry neprítomnej na Goodreads som sa rozhodla k tomuto priznať ako k prečítanému. Škandál.
A odvtedy ma čakalo 5 romcoms – a neplánujem tak celkom skončiť, hoci som práve začala čítať poslednú knihu od Ondreja Sokola. Takže Beach Read, veľmi zlatá kniha o spisovateľoch ale aj o rodinných vzťahoch. By Any Other Name, zase z knižného prostredia, lebo som zistila, že toto prostredie ma naozaj baví, je zase o knižnej editorke. Je to aj o tajomstvách a nerealistických očakávaniach ohľadom vzťahov.
The Unhoneymooners bol pre mňa šok, lebo som zistila, že Christina Lauren sú DVE OSOBY. Absolútny šok. Každopádne som sa vrátila k mojej obľúbenej trope, fake relationships. Toto bolo presne to, ale bolo to znova aj o rodinných vzťahoch a, čo je pre mňa dosť dôležité, tak ako veľa romcomov tohto roku predtým, obsahovalo to prvky spoznávania! Je možné, že moje štandardy ohľadom romantiky v knihách sú tragicky nízko. Viním všetky angsty young adult knihy – neľutujem, ale viním. Je teda pekné vidieť, že aspoň v tej ďalšej vekovej kategórii sa stretneme s tým, že by sme s potenciálnymi partnermi mali aj hovoriť… o inom, ako o tom, ako sa nám páčia a ako ich milujeme.
The Wedding Crasher pokračovalo s fake relationships a čítanie ma veľmi bavilo aj skrz letmé spoznávanie brazílskej kultúry. Hrozne tam teraz potrebujem ísť. Posledná kniha, ktorú som dočítala len dnes je The Dead Romantics, kde sa znova vraciame do knižného prostredia. Ja som knihu začala čítať len podľa toho, nejako som si nevšimla, že to má obsahovať aj paranormálne prvky, ale keď na to prišlo, veľmi sa mi to páčilo. Vďaka tej knihe som sa tiež zamýšľala nad kvalitou vzťahov a čo je v nich dôležité – napríklad nevysmiať partnera na základe nejakej jeho “excentricity” (napríklad že tvrdí, že vidí duchov).
Nemôžem povedať, že všeobecne romantiku odporúčam na formovanie obrazu o tom, čo sú to vzťahy. Asi nie v každom príde zvrat v druhej tretine, po ktorom si môžeme povedať, že nás už čaká happyend. Ale vidím svetielko nádeje v súčasných romcomoch a iných podžánroch romantiky. Ukazujú nám, že muži môžu byť aj iní. Napríklad citliví a rozumní, hej, je to neuveriteľné. Takže kde-tu zobrať nejaký štandard z knihy nie je od veci. Verím, že eventuálne sa toho (vyššieho štandardu) môže dočkať každý, kto sa neusadí len preto, aby sa usadil. A to je z dnešnej prednášky na tému Majme realistické štandardy! všetko.
Pepa
Jednoducho KNIHY 