Poslúchať je povinné.
Názov: Article 5
Autor: Kristen Simmons
Rok vydania v originálnom jazyku: 2012
Žáner: dystopia, YA, romantické
Séria: Article 5
Diel: 1.
“Keď sa všetko pokazilo, bola si to jediné, čo som mal.”
Po vojne v USA vládnu prísne pravidlá. Sú nové zákony a na dodržiavanie dohliada FBR. Ember sa naučila, ako prejsť životom nepovšimnutá, no vtom príde FBR pre jej matku. Ember tiež odvedú preč, no je odhodlaná byť opäť s mamou. To ešte netuší, že jeden z tých, kto odvádza jej mamu je jej dlhoročná láska Chase.
Už počas prvých niekoľkých minút ma Ember stihla otráviť tým, že stále naznačovala, že niekde tam je “chlapec, ktorého miluje”, čo bolo riadne otravné. Po zajatí jej mamy jej myšlienky boli:
mama, mama, Chase, chcem mamu, Chase!!, mama, Chase, Chase, Chase sa zmenil, mama, mama, mama, *niečo iné*, Chase, Chase, mama, mama, mama… Chase.
“He was my anchor in the hurricane, yet at the same time, the hurricane itself.”
Dobre, to by stačilo 😀
To autorka síce prehnala, ale musím ju vlastne pochváliť za ten povojnový svet. Nové zákony a protivná FBR a vlastne ten svet, to bolo nielen realistické, ale dokonca celkom originálne, čo sa pri dystopiach už stáva len zriedka.
Asi by bolo priveľa žiadať, aby sa neodohrávali v Amerike, však? Čo je prosba na vás: Ak viete o dobre dystopii, ktorá sa odohráva inde ako v USA, sem s ňou!
Fakt, že kniha má v anglickej verzii 362 strán je super, lebo veľké knihy sa už veľmi nepíšu a toto je aspoň stredná, ale na druhej strane boli tie strany zle využité. Už tie Emberine myšlienky za to môžu, ale aj pocit, že sa dej tiahne donekonečna. A.. samozrejme, že to musí byť trilógia.
Otázka však znie, či mi to stojí za dočítanie, z celej knihy som mala taký ten pocit šťastného konca, aj keď tam niekoľko ľudí umrelo a veľa ich je nezvestných, stále mám pocit, že na konci všetky dôležité postavy odtancujú do západu slnka…
Napriek všetkým týmto viac-menej negatívnym myšlienkam sa nedá povedať, že knihu neodporúčam. Kniha má rozhodne svoje pozitíva (ten povojnový svet, napríklad) a niekomu, kto má knihy romanticko-dystopické rád, tak tomu sa tie myšlienky páčiť budú. A rodinným typom aj tie myšlienky o mame.
Knihu hodnotím na 6/10.
Pepa
Jednoducho KNIHY 