Kvety pre Algernona

Čo je lepšie, múdrosť či šťastie?

Názov: Kvety pre Algernona

Autor: Daniel Keyes

Rok vydania v originálnom jazyku: 1966

Žáner: sci-fi, fikcia, klasika

Séria:

Diel:

Charlie Gordon má IQ 68. Pracuje v pekárni, má svoj bytík, žije jednoduchý život. Napriek tomu, že si ledva vie zapamätať, čo zažil predchádzajúci deň, si uvedomuje, že nie je ako ostatní. Vie, že nie je celkom súčasťou kolektívu, vie, že mu niečo chýba. Jedného dňa práve jeho vyberú na experimentálnu operáciu, ktorá by z neho mala urobiť génia. Charlie nemá o čom premýšľať, jeho sny sa predsa stanú skutočnosťou! Neváha, podstúpi operáciu a zmení sa mu život. Všetko, čo bolo v jeho živote jednoduché, je zrazu úplne inak. Vidí život v inom svetle. Nevie však, či mu nebolo lepšie, keď nič nevedel.

“Bojím sa. Nie života či smrti, ani ničoty, ale toho, že svoj čas premárnim, akoby som nikdy nebol.“

Už dlho som nečítala knihu, ktorá by ma tak hlboko zasiahla ako Kvety pre Algernona. Je to kniha s pointou. Knižka, ktorá ani po desiatkach rokov nestráca na dôležitosti. Má silný dopad na každého, kto po nej siahne a to ju robí nadčasovou – dokáže zlomiť srdcia čitateľom i po viac ako polstoročí.

Daniel Keyes sa v nej zaoberá predovšetkým spoločenským správaním, slušnosťou a morálkou. Skúma ľudskú povahu snáď z každej možnej stránky, od sebeckosti sa dostáva až k najčistejšej emócii, k láske. V knihe vidíme, ako vieme využívať iných ľudí, akí pokrytci dokážeme byť. Práve cez nevinného Charlieho, ktorého očami sa pozeráme na tú ľudskú faloš, nám ukazuje nepochopiteľnú ľudskú povahu – ničoho nikdy nemáme dosť.

Štýl, akým je kniha napísaná je najskôr zámerne jednoduchý. Rozprávačom je Charlie, ktorý sa na začiatku knihy ešte len učí písať. Chce sa naučiť písať, aby mal kamarátov. Aby sa mohol cítiť rovný ostatným. Je veľmi nevinný a milý a zlatučký a veľa zabúda. Charlie nie je zložitý človek, chce len byť milovaný.

Veľmi sa mi páčilo, že kniha je zo začiatku písaná s gramatickými chybami. Pre prekladateľku to musela byť obrovská drina, najmä po operácii, keď sa mu pomaly začal zlepšovať pravopis a bolo potrebné zapamätať si, čo si už Charlie zapamätal a písať to odvtedy správne. Klobúk dole, pani prekladateľka. ❤

Chybičky sa teda pomaly naprávali a ako Charlie múdrel, tak sa i menil štýl písania knihy. Z jednoduchého prešiel na filozofický, priam až vedecký.  Bolo neskutočne zaujímavé sledovať, ako Charlie napredoval i z tohoto hľadiska.

Charlieho si musí každý obľúbiť. Jeho bezbrehú naivitu a lásku, ktorú cíti k ľuďom pred operáciou, no i pochybnosti, nenávisť či opovrhovanie, ktoré v ňom spoločnosť vzbudí po nej. Z bezstarostného Charlieho sa postupom času stáva génius a začína si uvedomovať, že všetky tie razy, kedy sa smial so svojimi kamarátmi sa vlastne smiali na ňom. Uvedomuje si, že teraz, keď je múdry sa mu každý vyhýba ešte viac. Cíti sa osamelý, jeho naivita opadla a nachádza sa v slepej uličke.

Čím je múdrejší, tým väčšie je to prázdno v jeho vnútri. Možno to niekedy vidíme sami na sebe. Sme uvedomelé bytosti, a už len to, že si uvedomujeme vlastnú existenciu je samo osebe bremenom. Byť múdry znamená vidieť všetko okolo seba bez skrášlenia, bez hmly. Znamená to vidieť všetko zlo, všetku krutosť. Charliemu to nestojí za to. Keď bol hlúpy, aspoň vedel byť šťastný.

“Neviem, čo je horšie – nevedieť, kto si, a byť šťastný, alebo sa stať tým, kým si vždy chcel byť, a cítiť sa osamelo.”

Táto knižka ma naozaj dostala. Dovoľte jej dostať i vás! ❤

Hodnotím ju na 9,5/10.

Evi