Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Pozor, rozprávky ale aj nočné mory sa stávajú realitou 

9460487

Názov: Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Autor: Ransom Riggs

Rok vydania v originálnom jazyku: 2011

Žáner: fantasy, dobrodružné, horor (trošku)

Séria: Neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Diel: 1.

“I had just come to accept that my life would be ordinary when extraordinary things began to happen.”

Jacobovi jeho starý otec od detstva rozprával neuveriteľné zážitky o jeho sirotinci a jeho neobyčajných obyvateľoch. Vždy mal aj fotky na podporenie svojho rozprávania. Avšak ako starneme, prestávame veriť rozprávkam, rovnako ako prestal aj Jacob. Jeho starý otec pomaly strácal príčetnosť, až kým za záhadných okolností neumrel. Jeho posledné slová boli záhadné, určené len pre Jacoba a Jacob zároveň prvý raz uvidel strašidlá z rozprávok. Preto sa vyberie na ostrov, kde má byť sirotinec, kde bol jeho starý otec…

“Because we weren’t like other people. We were peculiar.”
“Peculiar how?”
“Oh, all sorts of ways,” he said. “There was a girl who could fly, a boy who had bees living inside him, a brother and sister who could lift boulders over their heads.”

Hoci som túto knihu chcela čítať, vždy som sa jej akosi vyhýbala, podivná obálka, zvláštny nápad… Avšak, ako sa blíži termín, kedy tento príbeh uvidíme v kinách (ešte máme pol roka, ale čo), rozhodla som sa, že je čas to prečítať.

Verte mi, neľutujem. Bola to kniha plná podivnosti, napätia, zdesenia a podobných zážitkov.
Hneď na začiatok si ujasnime, že všetky fotky sú autentické, tým sa nikto netají, ale zároveň to nikto hneď na začiatok nepovie.

Poďme k niekoľkým nedostatkom tejto knihy…

  • Zo začiatku mi absolútne nebolo jasné, koľko má Jacob rokov. Až neskôr mi došlo, že má predsa len 16.
  • Nikdy som si nebola istá, o ktorú postavu momentálne ide. Neplietol sa mi Jacob, jeho rodičia a obyčajné deti a dokonca ani neobyčajné dievčatá, ale príšerne sa mi plietli neobyčajní chlapci.
  • Od začiatku mi nebolo jasné, koľko tých detí vlastne je, spomínalo sa dosť ale potom ich tam bolo len pár…
  • A nakoniec… Jacob v podstate vôbec nedbal na svojich rodičov. To ma dosť rozčuľovalo, nech sú rodičia akýkoľvek, treba dbať aj na nich.
“I did love her, of course, but mostly because loving your mom is mandatory, not because she was someone I think I’d like very much if I met her walking down the street.”

Knihu som čítala po anglicky, takže som videla, že autor zase raz prispôsobil knihu ich veku a nemali perfektnú gramatiku a dokonca hovorili nie celkom spisovne.
Zároveň autor veľmi dobre vystihol dobovosť knihy, za to má celkom plus.

Spomínala som pocit hrôzy? Hoci som bola v bezpečí dňa v škole či v bezpečí postele večer, autor dokázal navodiť tú správnu atmosféru, že som mala pocit, že je tma či prítmie a som v rovnakom nebezpečí ako postavy v knihe.

Nechcem tu celkom rozoberať postavy, lebo by som vám to tu veľmi naspoilovala a to je posledná vec, ktorú by som chcela.

Poviem len toľko. Ak zvažujete, že si pozriete ten film, prosím, prečítajte si to, lebo už teraz sa dajú vidieť väčšie či menšie nepresnosti.

Knihu hodnotím na 9,2/10.

Pepa

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.