Harry Potter and the Cursed Child

PO 19 ROKOCH PRICHÁDZA POKRAČOVANIE…

Názov: Harry Potter and the Cursed Child

Autor: J.K.Rowling

Rok vydania v originálnom jazyku: 2016

Žáner: fantasy, YA, !hra!

Séria: Harry Potter

Diel: 8.

“Those we love never truly leave us, Harry. There are things that death cannot touch.”

O 19 rokov neskôr nás Rowlingová znovu víta vo svete Harryho Pottera. Alebo presnejšie, jeho syna Albusa. Albus je “problémové dieťa”, je v Slizoline, preto nie je obrazom svojho otca a hoci Harrymu to nevadí, decká v škole sú kvôli tomu protivné. Nepomáha ani to, že sa hneď spriatelí so Scorpiusom, synom Draca Malfoya, o ktorom sa navyše šepká, že je synom Voldemorta…

“We cannot protect the young from harm. Pain must and will come.”

Neviete si predstaviť, ako veľmi som sa na túto knihu tešila. Harry Potter je nielen séria môjho detstva, ale bude sa so mnou pravdepodobne držať ešte veľmi dlho. Preto keď som na druhý deň po vydaní držala v rukách jej elektronickú podobu, nemohla som byť šťastnejšia.

“If I had to choose a companion to be at the return of eternal darkness with, I’d choose you.”

Problém ale nastal pri asi 20 strane.

Prečo? Hneď pre niekoľko príčin.

1. Nebol to “Harry Potter”. Jednoducho nie, bolo to… úplne iné.
2. Navyše to bolo akési ploché, áno, je to hra, takže nám dôkladne nevykreslia postavy, ale až také ploché byť nemuseli. Akosi im chýbala hĺbka.
3. Veľa sme skákali v čase. V priebehu pár strán sme prešli asi 3 rokmi a mňa to miatlo.

To bolo 20 strán. A tak som spomalila tempo. Uveríte tomu? Nechcelo sa mi čítať HARRYHO POTTERA.

A potom, potom prišli ďalšie problémy. Napríklad…. (Všeobecné pripomienky budú normálnym písmom, spoilery nechám bledšie, ak si to nechcete “pokaziť”, tak to prosím preskočte).

1. Čarodejníci boli zrazu protivní. Na Albusa, na seba navzájom, na Scorpiusa, jednoducho boli protivní. Vôbec to nemalo taký ten pekný nádych, ako v “ozajstných” Potterovkách.
   

   “Hogwarts isn’t actually that pleasant a place when you don’t fit in.”

2. Dokonca Harry bol protivný. Áno, väčšinou, sa to neskôr dalo vysvetliť, ale Harry taký byť nemal.
3. Hermiona a Ron. Hermiona bola strašne prísna, z Rona urobili úplného ťuťmáka.
4. Zápletka. Vážne??? VÁŽNE??? Po prvé, zakážeme časovraty, upodozrievame, že Scorpius je synom Voldemorta za použitia časovratu, zrazu má Voldemort dcéru, celé je to o Voldemortovi. Nemohli si vybrať iného zloducha?
5. Zápletka, v zmysle bolo jej zbytočne veľa. Jasné, tak poďme do minulosti, lebo Cedric by nemal zomrieť. Lenže keď nezomrie, stane sa z neho smrťožrút a Umbridgeová ako tyranka školy a opakujem- Voldemortova dcéra? Prepáčte, ale ako by sme sa k tomu vôbec dostali? Že Bellatrix, okej. Ale… Voldemort? Splodiť deti? Nemyslím si. Jednoducho to bolo “preplácané” nadsadzovanou zápletkou. Ako v nejakej béčkovej knihe či filme. Akoby museli napísať viac, a tak pridajú zápletku a ďalšiu a ďalšiu. Nie, ďakujem.
6. Tá čarodejnica, čo vo vlaku predáva cukríky. Viac vám nepoviem, to si prečítajte.
7. Amos Diggory ako prepnutý blázon, ktorého morálka bola kdesi úplne mimo.

Áno, kniha mala svoje pozitívum. Postavu Scorpiusa a celkovo rodinku Malfoyovcov. Tí boli… skvelí. Scorpius bol zlatíčko a Draco.. dospel. Vďakabohu. Aj keď stále zostal tak trochu Dracom, ale to je dobre. Pretože to ostatným postavám (snáď okrem McGonnagallovej) chýbalo. Totiž, tá ich pôvodná osobnosť.

“Be honest to those you love, show your pain. To suffer is as human as to breathe.”

Možno… možno keby som tú hru videla, bolo by to iné. Herci by možno dodali postavám tú hĺbku, lenže celá tá zápletka, tie postavy, ich správanie a… Jednoducho nie. Plánujem predstierať (ako niekoľko ďalších medzinárodných čitateľov), že táto kniha bola len zle napísaná fanfikcia. Rada zostanem vo svete bez tejto osmičky.

Knihu hodnotím na 6,3 (mierne som prilepšila, lebo predsa len- Harry Potter 😥 ) /10.

Pepa

 

Knihu kúpite v internetovom obchode BOXU.