The Shepherd’s Life

Príbeh života bežných ľudí z Lake District

Názov: The Shepherd’s Life

Autor: James Rebanks

Rok vydania v originálnom jazyku: 2015

Žáner: non-fiction, autobiografia, memoár, prírodné, historické

Séria: žiadna

“Being a bit northern and weird was my greatest strength. It could make me interesting. I could beat the perfect people by doing things they couldn’t do.”

James Rebanks píše o sebe, svojom živote a tým pádom aj o živote mnohých iných, rovnakých, pastierov oviec, ktorí v Lake District žili, žijú a žiť budú.

“The village children… are convinced that they have something which none of the newcomers can ever have, some kind of mysterious life which is so perfect that it is a waste of time to search for anything else.”

Nedá sa povedať, že čítať túto knihu bolo jednoduché. Po prvé za to mohol fakt, že nepoznám pastiersku terminológiu, ktorú sa nám ale Rebanks pokúsil ozrejmiť a po druhé mi čítanie sťažovalo to, že sa kniha neodohrávala chronologicky. V jednej chvíli hovoril o svojom detstve a ako robil s dedkom, potom o svojej mladíckej ére, kedy bojoval s otcom a nakoniec o súčasnosti, kedy už mal rodinu.

“I suppose that’s what growing up is, realizing how little you know and how many things you’ve been wrong about.”

Kniha nemala dej v pravom zmysle slova. V podstate je rozdelená na 4 časti, začínajúc letom a končiac jarou. Rebanks opisuje všetky aspekty pastierstva ale aj mentalitu ľudí, ktorí tu žijú už po generácie.

“I was always curious about other places, but I had no desire to go to any of them.”

“It felt like the whole modern world wanted to rob me of the life I wanted to lead.”

Podstatnou myšlienkou tejto knihy bolo, že nezáleží na jednotlivcovi, že vlastne nie je dôležité, kto práve Rebanks je, jeho meno si možno o kopu generácií nebudú pamätať, no na tom nezáleží. Záleží len na ovciach.

“Fathers’ names are interchangeable with those of ther sons, and surnames with the names of the farms. The name of your farm tells other farmers here as much about you as your surname.”

“Individuals live and die, but the farms, the flocks and the old families go on.”

Zaujímavé bolo aj sledovať, ako to “ľudia z vonka” nevedia pochopiť, že ľudia tam tak chcú žiť, že ich to baví a aj ak odídu, tak sa vrátia. Nemusia byť vzdelaní v škole, sú vzdelaní v tom, čo budú aj skutočne robiť.

“I realized we were different, really different, on a rainy morning in 1987.”

“Plenty of us were bright enough, but we had no intention of displaying it at school. It would have been dangerous.”

“There was nothing here for us, we should open our eyes and see it. In her eyes, to want to leave the school early and go and work with sheep was to be more or less an idiot.”

Inak… Ach tie ovce. Poviem vám, nikdy som netúžila vedieť o ovciach toľko, koľko viem teraz 😀

Čo sa na memoár alebo autobiografiu – takmer bez dialógu – nedá často povedať, kniha sa výborne čítala. Stránky odbúdali jedna radosť a vlastne to bolo celkom zaujímavé. Možno sa to tak dobre čítalo aj preto, lebo som v knihe nečakala žiadne hrozitánske zvraty, autor nás nepotreboval zaskočiť, aby si nás udržal.

“What you don’t see, you don’t care about.”

Knihu hodnotím na 8/10.

Pepa