Doppler

“Nikto z nás nie je čudný. Sme len Nóri.”

Názov: Doppler

Autor: Erlend Loe

Rok vydania v originálnom jazyku: 2004

Žáner: fikcia, humorné, súčasné

Séria: Doppler

Diel: prvý

“…I don’t wish to meet people. They disgust me. Increasingly so. But I must have milk.”

Doppler je milujúci manžel, otec dvoch malých detí a vášnivý cyklista. Jedného dňa v lese padne z bicykla, udrie si hlavu a svet zrazu vidí úplne inak. Rozhodne sa, že nič nemá zmysel, a že sa zabýva v lese. Uvedomí si, že dobre mu je jedine samému. A možno vo svojej samote príde na to, že nevie žiť bez mlieka a čokolády.

K môjmu rozširovaniu obzorov neodmysliteľne patrí i tento typ literatúry. Navonok kniha nevyzerá ako nič špeciálne, iba príbeh muža, ktorý prežíva existencionálnu krízu. Žiadne fantasy ani sci-fi, dokonca ani romantika. Presne to ma však na knihe zaujalo. Ľudia vyhľadávajú dynamický dej, zaujímavé postavy, šokujúce zápletky. Ale niekedy možno skvelý čitateľský zážitok nájdete tam, kde to najmenej čakáte.

Možno vás prekvapím, ale kniha je presne taká “nezaujímavá” a “obyčajná”, ako podľa anotácie čakáte. Až po prečítaní Dopplera som si uvedomila, aké dôležité je občas zastať tam, kde sa toho deje neskutočne málo, ale vlastne tak veľa.

“I feel alone, I’ve always felt alone and I push everyone away because I’m a prat like everyone else, and no one knows me and I fear no on one will ever know men for as long as I live, and I give up and in the end I just shout shit, shit, shit until I lose my voice.”

Pri knihe som si úžasne oddýchla, mysľou som sa ponorila do života úplne obyčajného človeka, milovníka mlieka a čokolády, ktorý sa rozhodol žiť v lese. Len tak. Fascinovala ma Dopplerova odvaha. To je žiaľ asi jediná pozitívna vec, ktorú o tejto postave môžem bez výčitiek svedomia povedať.

Pri čítaní knihy som si totiž uvedomila, že nie vždy je potrebné obľúbiť si v knihe hlavnú postavu. Doppler vôbec nebol človek podľa môjho gusta. Opustil svoju manželku a svoje dve deti, pretože mal “zjavenie”. Možno mu však len došlo to, čo aspoň raz napadne všetkým inteligentným ľuďom. Že nič nemá zmysel, že ako ľudia robíme všetko zle, že treba začať odznova. Doppler nenávidel správanie ľudí, nenávidel všetko civilizované. Myslel si, že blázni sú tí druhí. Sme?

V knihe som si našla i trochu nôrskej kultúry. Vždy rada objavujem zvyky, tradície, alebo len spôsob života v iných krajinách, Erlend Loe mi v knihe ukázal kúsok nôrskeho spôsobu života, čo si skutočne cením.

Predtým, ako som sa pustila do knihy som počula o autorovom jednoduchom, priam až detskom štýle písania. Tešila som sa naň a autor určite nesklamal. Kniha sa čítala veľmi rýchlo a Loeov zmysel pre humor pretavený do stránok kníh len umocnil autorov zámer, ktorý podľa mňa bol ukázať na nezmyselnosť.. všetkého?

“Everything which is human is alien to me.”

Nechajte sa prekvapiť záverom knižky, ktorý možno je a možno nie je nečakaný. V druhej polovici knihy som mala hrozný pocit, že sa schyľuje k niečomu veľkému a zlému. Nepoviem vám však, či sa moja predpoveď naplnila.

Po prečítaní knihy som si všimla, že má i pokračovanie. Nie som si však istá, či si chcem prečítať ďalšie knihy o Dopplerovi. Myslím, že si chcem v spomienkach zachovať tohto Dopplera. Páči sa mi koniec, aký si pre neho autor pripravil v prvej knihe.

Knihu hodnotím na 8/10. V dobrom.

Evi