Cesta

Otec so synom na vyčerpávajúcej ceste… Ale kam?

Názov: Cesta

Autor: Cormac McCarthy

Rok vydania v originálnom jazyku: 2006

Žáner: sci-fi, dystopia, horor

Séria: žiadna

“V prvních letech byly na silnicích zástupy uprchlíků navlečených do všeho možného. Měli nasazené roušky a brýle, v hadrech posedávali u silnice jako přeživší po havárii letadla. Na vozících si vezli krámy.”

Muž a jeho syn na ceste spálenou Amerikou. Krajina je viac menej len sivá zem, stále je zima, aj sneh je sivý, všetko pokrýva popol, domy sú spálené. Putujú na juh, ale dostanú sa tam a ak, čo ich čaká na konci? Je vôbec nejaký koniec?

Táto kniha vyhrala Pulitzera. A celkom chápem, že prečo. Dôvodov je hneď niekoľko:

• Kniha je nezvyčajne písaná- hlavne v tom, že dialógy nie sú nijako vyznačené, dokonca niekde som ich nemala ani oddelené podľa hovoriacej osoby. Preto si treba veľa domýšľať.
• Ešte k tým dialógom- veľa vecí sa tam opakuje, rovnaké vety, akoby tí dvaja už nemali čo povedať, niekedy mi to vlastne liezlo na nervy, ale bolo to dosť autentické.
• Tá kniha bola… Ohurujúca, držala ma od začiatku do konca, prežívala som to, bolo to neskutočné.

“A co kdyby přišli nějaký hodný lidi?
Na cestě sotva někoho hodnýho potkáme.
My jsme přece taky na cestě.”

Poďme rozobrať niektoré aspekty tejto knihy. Amerika… Amerika je naprd, inak sa to vyjadriť nedá. Obyvatelia sú kanibali, takmer mŕtvi, alebo mŕtvi. Ako už podľa posledného citátu vidno, dobrých sa nejako veľmi nedočkáme. Scéna je pochmúrna, beznádejná. Len máločo nie je spálené.

“Podíval se dovnitř. Ohníček na podlaze se jevil hodně hluboko. Zastínil si před ohněm oči a díky tomu viděl skoro až na konec kamionu. Lidská těla. Ve všech možných polohách. Ve ztrouchnivělých šatech. Vysušená a scvrklá.”

Mužovým jediným cieľom je udržať syna v bezpečí. Nie raz ho vykresľuje ako anjela, ako niečo viac, upiera doňho všetky nádeje… No nie všetci s tým súhlasia.

“Putovat s posledním bohem by bylo to nejhorší. Doufám teda, že to bůh není. Všechno se zlepší, až tu nezbude vůbec nikdo.”

Muž má svoje problémy, okrem vynárajúcich sa spomienok z minulosti, trpí škaredým kašľom, musí udržať syna v bezpečí, zháňať jedlo, posúvať ich ďalej.

“Každý den je hrozná lež, řekl. Jenže ty umíráš a to lež není.”

Viac vám o tom asi nepoviem, ale veľmi vám odporúčam si to prečítať, lebo to vážne má niečo do seba, keď sa prenesiete cez ten štýl písania. A nakoniec posledná (bez)nádejná správa:

“Někde lidi jsou. Někde jsou a my je najdeme. Uvidíš.”

Knihu hodnotím na 9,2/10.

Pepa

 

Knihu kúpite v internetovom obchode BOXU.