Mechanický pomaranč

Trochu iný príbeh dospievania

Názov: Mechanický pomaranč

Autor: Anthony Burgess

Rok vydania v originálnom jazyku: 1962

Žáner: sci-fi, dystopia, moderná klasika

Séria: žiadna

“Je to smradlavej svět, protože dovolí, aby si mladí jako vy dovolovali na starý, a není tu už žádnej zákon a žádnej řád!”

Hlavnou postavou je 15 ročný Alex, ktorý je naozaj teda synom z neba. Tak, ako veľa iných výrastkov spolu so svojou partiou pije, fetuje, sú to násilníci (ľudí bijú, ženy znásilňujú), zlodeji. Ani doma to Alex nemaskuje, rodičia to síce popierajú navonok, ale vnútri sa ho boja. Alex už mal problémy so zákonom no teraz sa dostáva do väzenia za vraždu. Zasadené do budúcnosti, v ktorej ľudia žijú aj na Mesiaci, kde polícia nič nezmôže a mladí ľudia ulíc majú svoj vlastný, nezrozumiteľný slang.

“Občas mě zajímalo hírovat, co tyhle ouldaný vetšouni povídají o světě a o životě.”

Začnime tým slangom. Prekladateľ, múdro, nemohol preložiť všetko ako ruský slang, ktorý figuruje v originálnej verzii. Miesto toho (po česky teda) je tam veľa napríklad anglických slov počeštených. Ak sa cez to viete preniesť, hneď sa vám bude čítať ľahšie. Na konci je samozrejme slovník.

Povedala som čítať ľahšie ale ľahké čítanie to nebolo. Pre ten slang ale aj pre činy, ktoré Alex s partiou páchali (niekedy som sa znechutene odvracala) a pre opisované scény ale aj pre samotné úvahy, ktoré mal Alex. Prečo? Pretože som sa s tým nevedela stotožniť (Asi našťastie, čo by to o mne vypovedalo?) a preto, že som sa do toho nevedela včítať.

A to som sa na tú knihu tešila už roky.

“Každý člověk zabíjí to, co miluje.”

Dej je rozdelený v podstate na dve časti. V prvej sú činy Alexa pred väzením, druhá je väzenie a po.

“Vymezení hranice je vždycky obtížne. Svět je jeden, život je také jen jeden. I ty nejsladší a nejbožštější aktivity mohou do jisté míry participovat na násilí.”

Až “po” vidíme, že ani tu autor neobišiel tému skorumpovanej, zákernej vlády. Opisoval aj, ako nikomu nesmiete veriť, lebo všetkým ide len o ich blaho. Aj rodičia (a toto som im nezazlievala) v jeho neprítomnosti prenajímali jeho izbu.

Čo sa mi nepáčilo, a pritom je to asi normálne teenagerské správanie, bolo Alexove neustále obhajovanie. On proste nikdy nevidel chybu v sebe, zlé bolo všetko okolo neho a tak. A ešte mi liezlo na nervy, že nás, čitateľov oslovoval “bratia moji”. Akože… nie, díky 😀

“Já, bratři moji, sem cítil fantastický uspokojení, jak sem mu v rytmu valčíku – levá, dva, tři, pravá, dva, tři – řezal do levý tvářičky a do pravý tvářičky.”

No a tak celkovo? Čakala som od tejto knihy viac.

“Tohle už není svět pro žádnýho starýho člověka a to znamená, že se vás ani trochu nebojím.”

Podstatou knihy bolo (hádam) vykresliť, ako sa môže spoločnosť zmeniť k horšiemu a hlavne ako sa mladí môžu zmeniť k horšiemu.

“Člověk, který nemůže rozhodovat, přestává být člověkem.”

Lenže, ako tomu zabrániť? Podľa tejto knihy.. možno asi len tvrdá rodičovská ruka.

Inak to bola kniha beznádejná a dosť odporná. Tak, ako to autor chcel.

“Co je tohle vůbec za svět? Lidi jsou na měsíci a lidi krouží kolem země jako mušky kolem lampy, ale pozemským zákonům a řádu se už nevěnuje sebemenší pozornosť.”

Knihu hodnotím na 6/10.

Pepa

Knihu kúpite v internetovom obchode BOXU.