Rázcestia osudu

Osud ich priviedol k sebe. Teraz ich rozdelí. 

Názov: Rázcestia osudu

Autor: Veronica Roth

Rok vydania v originálnom jazyku: 2018

Žáner: YA, sci-fi, fantasy

Séria: Zárezy smrti

Diel: 2.

“Sometimes she still said things that wounded me. And not because they were lies.” 

Akosa a Cyru spojili osudy napriek tomu, že sú medzi nimi diametrálne rozdiely. Akos miluje Cyru aj napriek jeho osudu: umrieť v službe jej rodiny. City však musia ísť na vedľajšiu koľaj, pretože po rokoch sa vynorí Cyrin otec, ktorý mal byť mŕtvy a začne sa krutá vojna…

Kedysi som si myslela, že od Veronicy Roth nebudem čítať nič iné ako Divergenciu, lebo čo iné by mohla napísať? Potom však pred pár rokmi vyšla prvá kniha tejto duológie, Zárezy smrti, ktoré sme recenzovali vďaka spoluprácu s boxu.sk. Už prvá kniha bola veľmi zaujímavá (k niektorým prvkom sa dostanem v recenzii) a preto ma neprekvapuje, (no, možno trochu,) že slovenskí prekladatelia sa posnažili a slovenský preklad druhého dielu vyšiel v rovnakom roku, ako jej anglický originál.

Ak ste sa v tej vete stratili – minulý rok to vyšlo po anglicky a už to môžete čítať aj slovensky/česky.

“Suffer the fate, for all else is delusion.”

Vďaka tomu, že medzi prvou a druhou knihou som mala asi 2 roky odstup, tak som na začiatku bola trochu zmätená. Pamätala som si, že táto séria je unikátnym mixom fantasy a sci-fi (čo som si myslela, že nie je veľmi možné), že všetci majú nejaké dary a že hlavné postavy sú nepriatelia/pár.

Takže prvých pár strán som bola zmätená, ale potom som sa rýchlo zorientovala. Už teraz neviem, či autorka znovu zopakovala pár faktov alebo nie, ale čokoľvek spravila, na mňa to fungovalo.

Naše dve hlavné postavy by som niekedy rada nakopala. Stále sa tak okolo seba motali a odťahovali sa a ja som im chcela povedať: “vyriešte si to konečne!!!” a oni… no. Povedzme, že na konci som nebola celkom znechutená, že autorka niečo vymyslela.

“A soft heart was a gift, whether given easily or with great reluctance.” 

Čo sa deja týka, tak som stále mala taký pocit, akoby sme neboli pri tej hlavnej udalosti, hlavnej zápletke, ktorá sa mala stať a potom sme boli na konci knihy a stalo sa toho veľa a veci boli rozriešené a ja som ani nevedela, ako sme sa tam dostali a prečo.

Takže celým mojím čítaním išlo také zmätenie. To však neznamená, že som si čítanie neužila. Práve naopak, kniha sa mi čítala veľmi dobre a aj som ju rýchlo skončila.

Musím povedať, že nemám rada duológie. Prvý diel sa niečo rozbehne a v druhom dieli sa vrátime k postavám, vybudujeme si nejaké to puto a… je koniec??????????? Čo to má byť????? Ja mám moje série rada ako trilógie. Možno pentalógie, ak to za niečo stojí. (V prípade Harryho Pottera robím výnimku. A Rick Riordan by mohol písať série nekonečné s nestarnúcimi postavami.) Duológie nedávajú zmysel. Navyše len zriedka viem, že čítam duológiu, takže aj na konci tejto knihy som nadšene hľadala, kedy vyjde ďalší diel, len aby som zistila, že už nebude. Totiž na koniec série to nebolo vyslovene uzavreté.

Veronica Roth aj v tejto knihe zvolila zvláštny štýl rozprávania. Cyra nám príbeh hovorí v prvej osobe, ale Akos a Cisi v tretej a Eijeh… v tretej/zvláštnej. Tomuto som nerozumela už v prvej knihe, v druhej knihe sa to len zopakovalo. Ktovie prečo. Ak niekto viete o nejakom vysvetlení (najlepšie oficiálnom), určite mi dajte vedieť!

Celkovo knihu – celú sériu – rozhodne odporúčam! Ale keďže už uplynul istý čas, určite mi dajte vedieť, ak ste to čítali, čo si o tom myslíte.

Knihu hodnotím na 8.5/10.

Pepa

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.