Nie si výnimočný.
Názov: The Subtle Art of Not Giving a F*ck (Jemné umenie mať veci v paži)
Autor: Mark Manson
Rok vydania v originálnom jazyku: 2016
Žáner: non-fiction, motivačné, osobný rozvoj
Séria:
Diel:
“Our crisis is no longer material; it’s existential, it’s spiritual. We have so much fucking stuff and so many opportunities that we don’t even know what to give a fuck about anymore.”
Táto knižka prekonala hneď niekoľko míľnikov v mojom živote. Je to oficiálne prvá kniha, ktorú som si neprečítala, ale vypočula (no skrátka moja prvá audiokniha!) a historicky prvá motivačná literatúra, po ktorej som siahla (tu si nie som až tak istá, ale nič sa mi nevybavilo a som lenivá zamýšľať sa nad tým viac ako tri sekundy).
Nikdy som necítila nutkanie vrhnúť sa na literatúru o osobnom rozvoji. Je príliš nudná a knihám chýba dej, čo je pre mňa veľké nie. Nedávno som si však povedala, že treba lámať stereotypy, búrať bariéry, zbaviť sa predsudkov a neviem, akú “metaforku” ešte použiť. Ale aby ste vedeli, v rámci tohtoročnej reading challenge som už veľmi nemala na výber, darmo sa tu hrám na babu s otvorenou mysľou.
O Markovi Mansonovi som veľa počula a u nás v kníhkupectve jeho knihy idú na dračku. Ešte stále. Už dlho som chcela vedieť, čím mohol ľudí tak zaujať okrem výstižného názvu (ktorý je naozaj dokonalý) (a obálka ešte lepšia). Preto som si na Audible znova vytvorila účet a knihu si kúpila.
Už len posledná vec pred recenziou na knihu – nikdy som nemala rada audioknihy, no rozprávač v tejto knihe (Roger Wayne) ma úplne dostal. Milujem jeho hlas, jeho schopnosť vložiť doň emócie. Prvýkrát som pochopila, prečo sa ľuďom audioknižky môžu páčiť. Ten správny rozprávač vie knihu krásne oživiť. S hlasom tohto pána som prežila krásne večery v postielke hľadiac na svetielka a rozmýšľajúc nad svojím životom. ❤
Už som tu. A nebojte sa, viem, že knihu napísal Mark Manson, nie Roger.
“Don’t hope for a life without problems,” the panda said. “There’s no such thing. Instead, hope for a life full of good problems”
Keď poviem, že kniha bola anti-motivačná, bude to príliš mätúce? Mark Manson k nám pristupuje bez servítky pred ústami. Rozpráva sa s nami úprimne, niekedy až príliš ostro. Hovorí nám, že nie sme výnimoční. Že väčšina z nás nikdy nič nedokáže. Naučí nás však, že práve to je dobré.
Autor sa dotýkal viacerých tém. Hovoril o ambícii, o úspechu či pozitívnom myslení. Doteraz si pamätám názvy niektorých kapitol, jedna sa napríklad volala: Don’t Try. Niekedy ma vedel tak rozosmiať. Keď čitateľov kvalitne potrápil tvrdými pravdami o našom vnútri, prišiel na rad vtip (usmievala som sa v električke ako blbec).
O ambícii vravel, že je zbytočná, pretože človek sa nikdy s ničím neuspokojí. Bude chcieť stúpať stále vyššie a vyššie. Načo nám potom sú ciele? Keď ich splníme, stratíme zmysel nášho života.
Všetci chcú byť úspešní. No keby boli všetci úspešní, existoval by vôbec úspech?
“The desire for more positive experience is itself a negative experience. And, paradoxically, the acceptance of one’s negative experience is itself a positive experience.”
Hlavná myšlienka knihy je skrytá v samotnom názve. Sme schopní zaplniť najvyššie priečky nášho života zbytočnosťami. Základom je vedieť, čo si skutočne zaslúži našu pozornosť. Nevytáčať sa kvôli maličkostiam. Nikto predsa nemá nekonečnú trpezlivosť. Ako hovorí podnadpis, chcel nás naučiť úspešne ignorovať zaužívané pravidlá a napriek tomu spokojne žiť. Myslím, že po prečítaní tejto knihy mi to pôjde lepšie.
V tejto knihe som sa dozvedela toľko úžasných právd. Odkedy som ju prečítala, na niektoré veci sa pozerám úplne inak. Som za ňu veľmi vďačná, v mnohých veciach mi otvorila oči. Už sa teším na ďalšie Markove knihy.
Na záver už len jeden citát z knihy, ktorý ma vždy dojme (*utiera si imaginárne slzy*):
“You too are going to die, and that’s because you too were fortunate enough to have lived.”
Umrieš. Ale len preto, lebo si mal to šťastie žiť.
Dajte knihe šancu. Je neskutočná, dokonalá, oči otvárajúca, milujem ju. Snáď sa zapáči aj vám. ❤
Evi
Jednoducho KNIHY 