5 kníh, ktoré som nikdy nechcela čítať, no aj tak som ich prečítala

Život je plný sklamaní. Pre mňa asi to najväčšie sklamanie bolo o tom, že nie všetky knihy ma budú baviť.   Potom som zistila, že nie všetky knihy ma budú zaujímať dosť na to, aby som ich vôbec otvorila. A tretie obrovské životné sklamanie nastalo, keď som zistila, že niektoré budem musieť zvládnuť aj napriek tomu.

Poďme sa teda pozrieť na hitparádu kníh, ktoré som nikdy čítať nechcela, nemala som túžbu, mala som nechuť… A predsa sme tu, o istý čas neskôr, s danými knihami na mojej virtuálnej poličke prečítaných kníh.

1. Chrám Matky Božej v Paríži

Písal sa rok X a ja som bola v prvom ročníku na strednej, keď nám slovenčinárka každému zadala jednu knihu, ktorú mal prečítať a potom o nej povedať ostatným. Čo sme v tom čase netušili? Že dané knihy budeme potrebovať k maturite. Takže poznámky mal každý prinajlepšom priemerné.
O tom ale tento článok nie je. Už z prvého nadpisu je jasné, že akú knihu som dostala ja.

Hrozne, hrozne ma nebavila a vlastne som ju nezačala čítať až do posledného víkendu (školská klasika pre niekoho, školský horor pre mňa) a potom som ju násilne prečítala naraz. A nebavilo ma to. Pridlhé opisy (jeden som pre istotu preskočila) a dej, nad ktorým som len prekrúcala očami neboli nič pre mňa. Takže ju dodnes neznášam

2. Tri gaštanové kone

Písal sa rok W (pretože to je ešte pred X) a naša slovenčinárka… Dobre, tento príbeh poznáte. Podobný scenár (o niekoľko rokov skôr, ako ten z #1) a podobný výsledok.

O to horšie, že silný názor na slovenské knihy som mala už v mojom mladom veku a táto kniha mi ho naozaj nezmenila. Môj tatino navyše rovno zazdieľal svoj názor na autorku (pozdravujem, veď on si toto prečíta, neohováram ho za chrbtom), čo mi k nadšeniu nepridalo. (A tuto by ho šíriť nemusel, ďakujem.)

3. Real Ugly

Zhrňme si túto skúsenosť pár slovami. Prečítané kvôli Reading challenge  a inak aj dosť zle zrecenzovanélebo sme ledva začínali. Prosím nespravte rovnakú chybu. Viac o tom nepoviem.

4. Play the Piano Drunk Like…

Podobná situácia ako #3. Zase pre výzvu, zase to zle dopadlo. Ale to sme vedeli asi od začiatku. Dobre som vedela, že sa s poéziou nemusím, no aj tak som sa na to dala a dopadlo to rovnako zle. Okrem poézie mi vadil aj autorov štýl, proste sme si nesadli. Ale aspoň som mala o čom hovoriť pri niekoľkých príležitostiach typu “autor, ktorého nemusím” alebo “kniha, ktorú neznášam”. Malé pozitívum, či?

5. Na západe nič nové

A Jozef Mak. Čo ich spája? Povinné maturitné čítanie. Až na to, že toto mi nikto špeciálne nezadal, bolo proste naznačené, že sa hodí, aby sme to prečítali. Tak som to prečítala a nepáčilo sa mi to. Čo je paradoxné, mojej spolublogerke sa obe knihy páčili.

Ja však neznášam fatalistické knihy s pasívnymi hrdinami (Mak) alebo rozťahaný štýl a zbytočne nechutné opisy (Na západe nič nové). Povinné čítanie má aj zaujímavejšie diela, ako napríklad Drak sa vracia (pre slovenské diela) a Kto chytá v žite (pre svetové diela). A ja úprimne dúfam, že vy, stredoškoláci, máte zoznam s dobrými knihami.

Tak to by bolo 5 kníh, do ktorých som bola donútená a dopadlo to zle. Zdá sa, že to tak dopadne viac-menej zakaždým. Ktoré vaše knihy patria do takejto kategórie? A ktoré vás napriek donúteniu bavili? To by u mňa bol napríklad Oscar Wilde. (Článok nabudúce?)

Pepa

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.